Dvojúrovňová samospráva v Košiciach má svoje pozitíva, no vyvstávajú z nej aj určité problémy. Pre agentúru SITA to skonštatoval Jozef Andrejčák z Katedry verejnej politiky a teórie verejnej správy Fakulty verejnej správy UPJŠ v Košiciach.
Ako Andrejčák ďalej uviedol, od roku 1990, keď bola dvojúrovňová samospráva v metropole východu zavedená, sa ukázali určité jej pozitíva, napríklad v podobe decentralizácie či subsiadiarity, ktoré sú pre dvojúrovňovú samosprávu typické. Zároveň z nej ale vyvstávajú určité problémy, s ktorými sa v rámci aplikačnej praxe stretáva samotné mesto Košice i jeho mestské časti (MČ).
„Ide najmä o kompetencie, ich prerozdelenie, no aj financovanie,“ priblížil Andrejčák. „V súčasnosti obzvlášť, aj pod vplyvom finančnej konsolidácie, ale aj nárastom digitalizácie v samospráve, respektíve v celej verejnej správe,“ dodal.
Dvojúrovňová samospráva je len v dvoch mestách
Dvojúrovňová samospráva je na Slovensku len v dvoch mestách, okrem Košíc je aj v hlavnom meste Bratislave. Obe mestá majú aj vlastnú legislatívu, ktorá upravuje ich fungovanie. Zákon o meste Košice vychádza zo zákona o obecnom zriadení, ktorý dáva mestám s vyše 200-tisíc obyvateľmi možnosť, aby mali vlastný zákon.
„Samospráva v meste Košice sa teda primárne riadi špeciálnou zákonnou úpravou, a to zákonom o meste Košice,“ vysvetľuje Andrejčák s tým, že špecifikom je to, že mesto má mestské časti, ktoré disponujú vlastnou samosprávou, teda vlastnými starostami aj zastupiteľstvami.
Rozdiely vo fungovaní
Ako poznamenal, medzi dvojúrovňovou samosprávou v Košiciach a Bratislave sú určité rozdiely vo fungovaní, v určitých aspektoch aj markantnejšie. „Najmä pokiaľ ide o rozdelenie kompetencií medzi mestom a mestskými časťami, a financovanie,“ objasnil.
„Košice ako druhé najväčšie mesto Slovenska vychádzalo z toho, že chcelo mať určité významnejšie postavenie v porovnaní s inými mestami,“ približuje Andrejčák pôvod dvojstupňovej samosprávy v metropole východu. Podľa jeho zistení vtedajší predstavitelia mesta Košice mali začiatkom 90. rokov záujem o to, aby mesto malo vlastný zákon, ktorý by upravoval jeho fungovanie, a to vrátane mestských častí s vlastnou samosprávou.
Zákon v roku 1990 mal viacero alternatív
„Zákon, ktorý bol v roku 1990 schválený v Slovenskej národnej rade mal viacero alternatív. Hovorilo sa o 20 či 21 mestských častiach, nakoniec to bolo 22,“ dodal s tým, že počet mestských častí bol upravený v prílohe zákona.
„Zákonodarcovia pri vytváraní mestských častí ich vytvárali niekedy nie úplne prirodzene, pretože hranicami sú niekde napríklad aj cesty. Pri niektorých mestských častiach teda chýba prirodzená hranica,“ vraví. Podľa Andrejčáka sa zrejme vychádzalo i z toho, že obce, ktoré boli v 70. rokoch pričleňované k mestu, sa ponechávali ako samostatné mestské časti.
Na stole sú v súčasnosti viaceré návrhy na racionalizáciu počtu košických mestských častí. Návrh mestských poslancov z Košického klubu, ktorý počíta s 12 mestskými časťami, chceli poslanci zaradiť na najbližšie rokovanie zastupiteľstva, avšak mesto mu vytklo nesplnenie legislatívno-právnych náležitostí.
S návrhom vytvoriť šesť mestských častí, z ktorých štyri by kopírovali súčasné okresy Košice I až IV a samostatnými mestskými časťami by ostali Staré Mesto a Luník IX, prišli poslanci Národnej rady SR Igor Šimko (Hlas-SD) a Andrej Sitkár (Smer-SD), ktorý je i mestským poslancom.
Vlastný návrh, ktorý chce zrušiť všetky mestské časti a ponechať silné centralizované mesto, priniesol starosta Severu František Ténai. Mesto plánuje v spolupráci s univerzitami vypracovanie analýzy, ktorá by mala ukázať vhodný model fungovania mestských častí.
Zdroj: SITA.sk – Dvojúrovňová samospráva v Košiciach má svoje pozitíva, vyvstávajú však z nej aj určité problémy © SITA Všetky práva vyhradené.
