Narodiť sa ako žena v konzervatívnom Uhorsku koncom 19. storočia znamenalo už v úvode života niesť bremeno očakávaní, ktoré s intelektom či slobodnou voľbou nemali veľa spoločné. Hana Gregorová však od začiatku kráčala vlastnou cestou. Už ako mladé dievča v Turčianskom Svätom Martine vynikala vzdelaním, rozhľadom a smelosťou klásť otázky, ktoré sa v slušnej spoločnosti jednoducho nepokladali.
Jej osud sa navždy spojil s Jozefom Gregorom-Tajovským, významným spisovateľom a neskôr aj legionárom, no nikdy sa v jeho tieni nestratila. Práve naopak – stala sa rovnocennou partnerkou v tvorivom i spoločenskom živote, pričom nikdy nezanevrela na svoje vlastné literárne ambície, intelektuálne presvedčenie a hodnoty, ktoré z nej robia prvú slovenskú feministku.
Od pokorných ľudí k silným ženám
Literárna tvorba Hany Gregorovej nebola len zrkadlom doby, ale predovšetkým jej výzvou. Diela ako „Ženy“, „Pokorní ľudia“ či „Slovenka pri krbe a knihe“ otvorene reflektovali nerovnosť medzi mužmi a ženami, tradičné spoločenské stereotypy a očakávania voči ženskému svetu. Nebála sa zobrazovať realitu tak, ako ju skutočne cítila – neidealizovanú, bolestivú, ale zároveň plnú nádeje a túžby po zmene.
Jej hrdinky neboli pasívne obete okolností, ale vedomé bytosti túžiace po vzdelaní, slobode a zmysluplnom živote. V prostredí mužmi ovládaného literárneho sveta bola Gregorová výnimkou, ktorá sa rozhodla byť hlasom tých, ktorých nik nepočúval. Svojím postojom dráždila, provokovala a čelila aj posmechu – najvýraznejšie zo strany Svetozára Hurbana Vajanského, ktorý si pred ňou doslova odpľul so slovami „Fuj, baba, femina“. No práve tieto konflikty s konzervatívnymi autoritami jej dodali dôveru v silu vlastného hlasu.
Kultúrna organizátorka, feministka, novinárka
Život Hany Gregorovej sa neodohrával len v tichu písacieho stola. Bola aktívnou členkou kultúrnej a spoločenskej scény, organizátorkou prednášok, redaktorkou, publicistkou a zanietenou účastníčkou spoločenských debát. Po vzniku Československa sa zapájala do činnosti ženských spolkov, písala do novín, pracovala v oblasti osvety a venovala sa aj rozhlasovým reláciám.
Z jej života dýcha presvedčenie, že úloha ženy nespočíva len v starostlivosti o domácnosť, ale v plnohodnotnej účasti na tvorbe spoločnosti. V časoch, keď sa na ženy pozeralo ako na prívesok muža, bola Hana Gregorová dôkazom, že žena môže byť osobnosťou, názorovou líderkou a hybnou silou spoločenských zmien. Jej diela a verejné vystúpenia otvorili cestu mnohým ďalším, ktoré v nej našli odvahu aj inšpiráciu.
Výstava, ktorá odhaľuje dušu
Výnimočnosť osobnosti Hany Gregorovej dnes podčiarkuje jedinečná výstava v Múzeu mesta Bratislavy, ktorá predstavuje jej život a dielo v celistvom a pritom nesmierne ľudskom obraze. Kurátori výstavy – D. Hupko, J. Jablonická Zezulová a M. Kapráliková – v spolupráci s talentovanými dizajnérkami vytvorili priestor, ktorý návštevníka pohltí a prenesie do sveta ženy, ktorá predbehla svoju dobu.
Výstava čerpá z bohatých zbierkových fondov, archívov, ako aj zo súkromnej pozostalosti rodiny Gregorovcov. Ponúka pohľad na osobný aj verejný život autorky – od intímnych listov cez vzácne artefakty až po scénografické zákutia, ktoré dotvárajú emotívny a vizuálne pútavý zážitok. V závere výstavy sa symbolicky stretáva minulosť s prítomnosťou – návštevník si môže prezrieť diela súčasných slovenských feministiek a umelkýň, ktoré nadväzujú na Gregorovej odkaz.
Inšpirácia, ktorá nevybledla
Ticho, ktoré vie kričať. Tak by sa dala opísať osobnosť Hany Gregorovej, ktorá bez dramatických gest a hlučného protestu dokázala zmeniť spôsob, akým sa pozeráme na ženskú úlohu v spoločnosti. Dnes, keď opäť diskutujeme o rovnoprávnosti, voľbe a hodnotách, má Gregorovej hlas čo povedať – možno ešte viac než kedysi.
Jej odkaz nie je len spomienkou na minulosť, ale živým dôkazom toho, že slová môžu byť činom, ak sú vedené úprimnosťou a túžbou po spravodlivosti. Navštívte výstavu, vstúpte do jej sveta a nechajte sa inšpirovať ženou, ktorá si zaslúži, aby sme o nej vedeli viac než len to, že bola manželkou slávneho spisovateľa. Hana Gregorová bola – a zostáva – ikonou odvahy, rozumu a hlbokej ľudskosti.
