Prvá skutočná výplata. Žiadne drobné z brigády, žiadne vreckové od rodičov. S virtuálnym cinknutím peňazí v banke sa oficiálne končí éra „chudobného študenta“ a začína sa cesta k finančnej nezávislosti. Ako zvládnuť tento prechod bez toho, aby sa z prvého opojenia stala finančná „opica“?
Koľko absolventi skutočne zarábajú?
Nástup do prvého zamestnania je vzrušujúci, ale nič sa nevyrovná pocitu, keď na študentský účet príde prvá skutočná výplata. V čo všetko môžu čerství absolventi dúfať? Zatiaľ čo absolventi stredných škôl (18 – 20 rokov) zarábajú v priemere 600 eur mesačne, absolventi magisterského štúdia (22 – 25 rokov) zarábajú zhruba 837 eur. V oblasti IT môžu absolventi počítať s priemerným príjmom nad 1300 eur. Nesmieme zabúdať na regionálne rozdiely. Absolvent v Bratislave zarobí podstatne vyššiu sumu ako jeho kolega v Prešovskom kraji, kde priemerná mzda absolventa je 668 eur.
Nové výdavky alebo Kam idú peniaze, keď začnete pracovať?
Zaujímavé je aj porovnanie životných nákladov študentov a mladých pracujúcich. Zatiaľ čo priemerný mesačný rozpočet študenta je približne 400 – 500 eur (vrátane ubytovania), mladý pracovník potrebuje v priemere asi 800 – 1 000 eur mesačne. Tento nárast nie je spôsobený len vyššími nárokmi na bývanie a stravu, ale aj novými výdavkami súvisiacimi s profesionálnym životom, ako sú pracovné oblečenie, dochádzanie do práce a nadväzovanie kontaktov.
Bankový účet pre mladých ľudí: Základ finančnej nezávislosti
Prieskum finančnej gramotnosti ukázal, že len malá časť mladých ľudí vo veku 18 – 26 rokov aktívne sleduje svoje výdavky a má svoj rozpočet pod kontrolou. Ešte znepokojujúcejšie je, že ešte menej z nich má vytvorenú finančnú rezervu pokrývajúcu aspoň trojmesačné výdavky. Rozdiel medzi tými, ktorí žijú od výplaty k výplate, a tými, ktorí si už budujú majetok, často nespočíva vo výške príjmu, ale v schopnosti efektívne spravovať svoje financie.
Finančné plánovanie: naučte sa zlaté pravidlo 50/30/20
Kľúčom k úspechu je vytvoriť realistický rozpočet, ktorý bude odrážať vašu novú životnú situáciu. Rozpočet by mal zahŕňať všetky pravidelné výdavky vrátane nájomného, komunálnych služieb, potravín, dopravy, ale aj položiek, ako je poistenie alebo splácanie prípadných študentských pôžičiek.
Osvedčenou metódou je pravidlo 50/30/20, ktoré pomáha udržať financie pod kontrolou:
- 50 % príjmu by malo ísť na nevyhnutné výdavky (bývanie, strava, doprava, základné poistenie).
- 30 % môže byť použitých na voľnočasové aktivity a osobnú spotrebu (reštaurácie, zábava, oblečenie)
- 20 % by sa malo použiť na finančné ciele (úspory, investície, splácanie dlhov)
Odborníci odporúčajú vytvoriť si úspory vo výške aspoň 3 – 6 mesačných výdavkov na neočakávané situácie (strata zamestnania, choroba). Tieto rezervy by ste mali mať na likvidnom účte s možnosťou okamžitého výberu.
Aplikácie a triky, ktoré vám pomôžu šetriť každý mesiac
Ak chcete mať svoj rozpočet lepšie pod kontrolou, používajte moderné finančné aplikácie. Vďaka farebným grafom môžete sledovať svoje výdavky, kategorizovať ich a možno aj nastaviť mesačné limity výdavkov. Mnohé z nich sa dajú prepojiť s vaším bankovým účtom.
Môžete tiež využiť automatické sporenie. Niektoré banky umožňujú zaokrúhľovať platby, napríklad za kávu zaplatíte 2,50 euro, z bežného účtu sa vám strhne 3 eurá a rozdiel 50 centov pôjde na váš sporiaci účet. Účinná je aj metóda digitálnej sporiacej obálky. Vytvorte si niekoľko cieľov úspor a sledujte, ako sa vám ich darí plniť.
FAQ: Najčastejšie otázky o prvej výplate a rozpočte pre mladých
Ako si mám nastaviť rozpočet po prvej výplate?
Je lepšie hneď si založiť vlastný bankový účet?
Koľko by som si mal odkladať mesačne z výplaty?
Aké aplikácie mi pomôžu sledovať rozpočet?
Prečo sú výdavky po nástupe do práce vyššie než počas štúdia?
Zdroj foto: Syda Productions / Adobestock.com
