V Starom Smokovci vo Vysokých Tatrách vytvorili Ružencovú záhradu. Venovaná je dnes už svätému Jánovi Pavlovi II., ide o spomienku na jeho návštevu Tatier v roku 1995. Mesto na tento zámer využilo priestor pri kostole Nepoškvrneného počatia Panny Márie. Novú záhradu požehnal spišský diecézny biskup František Trstenský.
Klasické a moderné umenie
Päť stanovíšť zobrazujúcich jednotlivé výjavy ruženca vytvorili študenti a pedagógovia škôl umeleckého priemyslu z Kežmarku a Svidníka. Kombinovali pritom klasické a moderné umenie. Sochu Panny Márie vytvorili v Kežmarku pomocou 3D tlače, ide o kópiu sochy zo zaniknutého kostolíka z Ruskinoviec.
„Jej originál sa nachádza v Národnej galérii, kópia je aj v kostolíku v Starom Smokovci,“ ozrejmil primátor mesta Jozef Štefaňák. Drevené stojany do záhrady zase vyrobil rezbár Anton Lach z Malej Frankovej.
„Je to pre mňa, ako kresťana, veľká česť, že som to mohol vytvoriť, rovnako aj zanechať podpis v Tatrách,“ povedal. Ešte ako chlapec bol pred tridsiatimi rokmi aj na Mariánskej hore v Levoči v čase, keď tam Ján Pavol II. slávil svätú omšu.
Duchovný pokoj
Ako vysvetlil primátor Tatier, myšlienka Ružencovej záhrady vznikla po jeho návšteve podobných miest v Poľsku. „Chcel som vytvoriť priestor duchovného pokoja aj u nás, v srdci Tatier,“ povedal. Ako príklad uviedol Ružencovú záhradu v Ludźmierzi pri Novom Targu, kde pápež Ján Pavol II. slúžil svätú omšu, či v Zakopanom. Pripomenul tiež, že Karol Wojtyla bol od mlada veľkým milovníkom hôr, turistiky, i veľkým priaznivcom ruženca.
Súčasťou utorkovej slávnosti spojenej s otvorením Ružencovej záhrady bude v podvečer aj korunovácia novej sochy Panny Márie.
„Teším sa z toho, že Tatry budú mať svoju patrónku, lebo je to zasvätenie Tatier pod ochranu Panny Márie, kráľovnej Tatier. Je to tá najlepšia voľba, lebo spomedzi všetkých svätých je Panna Mária so svojim orodovaním najsilnejšia,“ povedal pre médiá biskup Trstenský pred začiatkom svätej omše. Vďaka novej záhrade tak turisti podľa neho prídu do Tatier nielen nadýchať sa čerstvého vzduchu a načerpať síl, ale možno aj pre duchovnú posilu.
Apoštolská cesta
Pápež Ján Pavol II. viedol katolícku cirkev od roku 1978 až do svojej smrti v roku 2005. V roku 2014 ho pápež František vyhlásil za svätého. Počas pontifikátu navštívil Slovensko trikrát. Do Vysokých Tatier prišiel 3. júla 1995. Oddychoval vtedy v altánku pri Sliezskom dome v nadmorskej výške 1 670 metrov, previezol sa vrtuľníkom ponad Tatry a osobne posvätil drevený kríž, ako aj symboly horských záchranárov – lano a čakan.
Na programe apoštolskej cesty mal vtedy okrem Vysokých Tatier aj Bratislavu, Nitru, Šaštín, Košice, Prešov, Spišskú Kapitulu, a Poprad. Vyvrcholením jeho návštevy bolo slúženie svätej omše na púti na Mariánskej hore v Levoči, za účasti viac než 650-tisíc pútnikov. Svedkom tejto udalosti bol, ešte ako bohoslovec, aj súčasný spišský biskup Trstenský.
„Sme generácia, ktorá mala možnosť dotýkať sa svätcov. Bol som v piatom ročníku ako bohoslovec. Keď prišiel Ján Pavol II. do Levoče, bol som v asistencii, podal mi ruku, ruženec,“ zaspomínal si. Dodal, že ho, asi ako všetkých, upútala jeho ľudskosť, bezprostrednosť, i láska k horám.
Sériu podujatí venovaných výročiu návštevy poľského pápeža v Tatrách odštartovalo mesto v úvode roka charitatívnou akciou v Starom Smokovci. Výťažok z nej bol určený na obnovu kostolíka v Starom Smokovci z roku 1888. Pamiatke Jána Pavla II. bol venovaný aj Tatranský ľadový dóm na Hrebienku. Jeho návštevu pripomína tiež panelová výstava „Ján Pavol II. a jeho slovenská stopa“, ktorú presunuli na Mestský úrad v Starom Smokovci.
V prípade, ak sa vám nezobrazil zdieľaný obsah nad týmto textom kliknite sem
Zdroj: SITA.sk – V Starom Smokovci vytvorili Ružencovú záhradu, inšpirovali sa Poľskom – FOTO © SITA Všetky práva vyhradené.
