Od 1. februára 2026 čaká slovenských spotrebiteľov ďalšia zmena, ktorá sa dotkne peňaženiek tisícok domácností. Zvýšenie spotrebnej dane na tabakové výrobky zasiahne klasické cigarety, sypaný tabak aj zahrievané tabakové výrobky, ktoré sú v posledných rokoch čoraz populárnejšou alternatívou. Ide o krok vyplývajúci z tzv. daňového kalendára, ktorý určuje postupný rast daní na niekoľko rokov dopredu a má zabezpečiť stabilitu verejných príjmov.
Hoci samotné zvýšenie dane je legislatívne dané, jeho reálny dosah na ceny v obchodoch bude závisieť od rozhodnutí jednotlivých výrobcov a dovozcov. Už dnes je však jasné, že vyššia daň sa s veľkou pravdepodobnosťou premietne do konečných spotrebiteľských cien, keďže daňové zaťaženie tabakových výrobkov patrí na Slovensku medzi najvyššie v regióne.
Zmena prichádza v čase, keď spotrebitelia čelia rastúcim životným nákladom a tlak na rozpočet domácností je citeľný. Práve preto sa otázka cien cigariet a dostupnosti tabakových výrobkov stáva nielen ekonomickou, ale aj spoločenskou témou, ktorá má širšie dôsledky pre štát, obchodníkov aj bezpečnosť trhu.
Ako sa zvýšenie dane premietne do cien
Podľa dostupných prepočtov bude celkové zvýšenie daní vrátane vplyvu DPH predstavovať pri klasických cigaretách nárast približne o 40 až 50 centov na krabičku. V prípade zahrievaných tabakových výrobkov sa očakáva zvýšenie cien na úrovni 15 až 20 centov a pri 30 gramovom balení sypaného tabaku pôjde o nárast presahujúci 1,60 eura.
Tieto čísla sú orientačné a výsledná cena na pulte sa môže líšiť v závislosti od obchodnej stratégie konkrétneho výrobcu či predajcu. Ako upozorňuje Martin Jaroš zo spoločnosti JTI Slovak Republic, spotrebná daň a DPH tvoria spolu takmer 80 percent koncovej ceny cigariet, pričom zvyšok pokrýva výrobu, distribúciu a marže obchodníkov.
Pri takto vysokom daňovom zaťažení je podľa odborníkov nereálne očakávať, že by výrobcovia dokázali zvýšenie dane absorbovať bez akéhokoľvek dopadu na spotrebiteľov. Výsledkom je tlak na rast cien, ktorý môže výrazne ovplyvniť správanie fajčiarov a ich nákupné rozhodnutia.
Daňový kalendár a jeho dlhodobé dôsledky
Zvýšenie dane od februára nie je jednorazovým opatrením, ale súčasťou širšieho rámca známeho ako daňový kalendár. Ten bol nastavený s cieľom zabezpečiť predvídateľný rast príjmov štátneho rozpočtu a postupné zvyšovanie daňového zaťaženia tabakových výrobkov v súlade s politikou verejného zdravia.
Pre spotrebiteľov to však znamená, že ceny tabaku budú rásť aj v nasledujúcich rokoch. Tento vývoj môže viesť k znižovaniu legálnej spotreby, no zároveň vytvára priestor pre hľadanie lacnejších alternatív, ktoré nemusia byť vždy legálne alebo bezpečné.
Práve dlhodobý charakter týchto opatrení zvyšuje riziko presunu časti dopytu mimo oficiálny trh. Štát síce krátkodobo získa vyššie daňové príjmy z legálneho predaja, no bez účinných kontrolných mechanizmov môže v strednodobom horizonte prísť o značné sumy v dôsledku rozmachu nelegálneho obchodu.
Riziko rastu nelegálnych cigariet
Keď sa tabakové výrobky stávajú pre časť spotrebiteľov cenovo nedostupné, prirodzene začínajú vyhľadávať lacnejšie možnosti. Jedným z najčastejších javov je nákup cigariet v pohraničných oblastiach, najmä v Poľsku, kde je sadzba dane výrazne nižšia. Tento trend oslabuje slovenský daňový systém a zároveň poškodzuje domácich obchodníkov.
Ešte vážnejším problémom je však rastúci podiel falzifikátov a nelegálnych cigariet pochádzajúcich z nelegálnych výrobní. Ich podiel na trhu v posledných rokoch výrazne rastie a dnes tvoria viac než polovicu všetkých cigariet bez kontrolnej známky, ktoré sa objavujú na Slovensku.
Podľa dostupných údajov mohlo byť v roku 2025 na Slovensku viac ako 400 miliónov kusov cigariet bez zaplatenej dane, pričom viac ako 250 miliónov kusov tvorili falzifikáty. Ako uvádza Martin Jaroš, nelegálna výroba a pašovanie cigariet pripravili štát v minulom roku o desiatky miliónov eur, ktoré chýbajú v rozpočte na verejné služby.
Európsky rozmer a bezpečnostné riziká
Situácia na Slovensku nie je ojedinelá a nelegálny tabak predstavuje vážny problém aj v rámci celej Európskej únie. Podľa údajov European Policy Innovation Council tvorí nelegálny tabak približne 8 percent spotreby cigariet v EÚ, čo znamená ročný výpadok daňových príjmov vo výške 11,6 miliardy eur.
Nelegálny trh nepoškodzuje len štátne financie a legálnych predajcov, ale zvyšuje aj tlak na kontrolné a bezpečnostné orgány. Zároveň predstavuje bezpečnostné riziko, keďže nelegálna výroba a pašovanie cigariet vytvárajú priestor pre organizovanú kriminalitu a ďalšie formy trestnej činnosti.
Aj preto výrobcovia tabakových výrobkov zdôrazňujú význam spolupráce s finančnou správou a kontrolnými orgánmi. Intenzívna výmena informácií a spoločné školenia sú podľa nich kľúčové pre obmedzenie falšovania a pašovania, ktoré poškodzujú celý legálny trh.
Budúcnosť trhu s tabakom na Slovensku
Zvyšovanie daní na tabakové výrobky je z pohľadu štátu pochopiteľným nástrojom na zvyšovanie príjmov a podporu verejného zdravia. Zároveň však prináša riziká spojené s rastom cien, presunom spotreby do zahraničia a nárastom nelegálneho trhu, ktoré nemožno ignorovať.
Ak má byť tento systém dlhodobo udržateľný, bude nevyhnutné nájsť rovnováhu medzi daňovou politikou, dostupnosťou legálnych výrobkov a efektívnou kontrolou trhu. Len tak sa dá zabrániť tomu, aby vyššie dane v konečnom dôsledku nepoškodili práve tých, ktorým majú slúžiť.
Pre spotrebiteľov tak februárové zvýšenie dane neznamená len vyššiu cenu na pokladni, ale aj jasný signál, že trh s tabakovými výrobkami na Slovensku prechádza zásadnou zmenou, ktorej dôsledky budeme pociťovať ešte dlhé roky.
