Niektoré chvíle v rodičovstve sú jednoducho nezabudnuteľné – a prvá samostatná jazda na bicykli medzi ne určite patrí. Ak tento moment – keď držíte sedadlo, bežíte vedľa bicykla a v jednom okamihu ho pustíte, a zistíte, že dieťa už ide samo – je stále pred Vami, tak máme pre Vás pár užitočných tipov. Aby to išlo hladko a s čo najmenším počtom odrenín (fyzických aj psychických), prinášame pár overených rád, ako naučiť dieťa bicyklovať s čo najväčšou ľahkosťou.
1. Odrážadlo ako prvý krok
Ideálnym štartom pre dieťa k jazde na bicykli je detské odrážadlo. Nenápadne ho naučí držať rovnováhu bez toho, aby o tom vôbec vedelo. Veľkou výhodou je, že keď neskôr sadne na bicykel, jazda mu príde úplne prirodzená. Keď zvládne jazdu dolu miernym kopcom s nohami nad zemou, je takmer pripravené na bicykel.
2. Dôležitý je správny bicykel
Veľmi dôležitý je výber správneho bicykla primeranej veľkosti. Podstatné je, aby dieťa dosiahlo nohami pohodlne na zem, keď sedí na sedadle. Detský bicykel by nemal byť ťažký a riadidlá by mu mali sedieť výškovo aj vzdialenosťou. A áno – pekná farba alebo obľúbený motív tiež spraví svoje.
3. Bez prilby ani na krok
Základnou výbavou je prilba, ktorá musí sedieť na hlave pevne, ale nemá ju tlačiť. Ideálne sú aj chrániče na kolená a lakte – hlavne pri prvých pokusoch. Naučte dieťa, že prilby a bicykle idú vždy ruka v ruke, prilba patrí k bicyklu rovnako ako pedále, sedadlo či riadidlá.
4. Miesto, kde sa netreba báť
Ideálne je pokojné miesto bez áut – rovný chodník pred domom alebo v parku, mierny trávnatý svah alebo prázdne parkovisko. Vyhnite sa rušným miestam a hlavne netlačte na výkon. Dieťa potrebuje cítiť bezpečie.
5. Zabudnite na pomocné kolieska
Možno vás prekvapí, ale práve pomocné kolieska sú častou prekážkou pri učení. Hoci sa môžu zdať praktické, pomocné kolieska odďaľujú naučenie rovnováhy. Dieťa si na ne rýchlo zvykne a neučí sa rovnováhe. Ak už vie jazdiť na odrážadle, pokojne to skúste rovno bez koliesok – samozrejme len s vašou oporou.
6. Držte ho za chrbát, nie za riadidlá
Keď ho pri jazde pridŕžate, skúste ho podopierať v oblasti chrbta, nie za riadidlá – inak môže byť nestabilné. Postupne mu dávajte čoraz väčšiu voľnosť… až ho jedného dňa pustíte a ono si to ani nevšimne.
7. Buďte pokojní, aj keď padne
Áno, občas spadne. Aj vy ste spadli. Namiesto stresu a vyplašeného kriku radšej s pokojom: „To nič, to sa stáva.“ Deti vnímajú našu náladu – ak budete pokojní vy, budú pokojné aj ony. Najdôležitejšie je nespôsobiť dieťaťu stres. Chváľte každý pokrok, aj keď ešte nesedí pevne v sedle. Buďte pokojní, neporovnávajte ho s inými a nechajte ho napredovať vlastným tempom.
8. Krátko, ale často – a s radosťou
Desať minút denne urobí viac než hodina raz za týždeň. Dôležité je, aby to bola hra a nie povinnosť. Dieťa si tak vybuduje istotu, motorické zručnosti aj chuť do ďalšej jazdy. Keď dieťa odloží bicykel s úsmevom, na druhý deň sa k nemu vráti s nadšením.
Učiť dieťa bicyklovať nie je len o šliapaní do pedálov. Je to aj o dôvere, trpezlivosti a spoločných chvíľach, na ktoré budete spomínať s úsmevom. Možno s odrenými kolenami, ale aj s iskrou v očiach a pocitom: „Dokázal/a som to!“ – a to stojí za všetko.