Prvého novembra uplynuli presne dva roky od momentu, keď sa k poslucháčom dostala prvá pieseň z výnimočného albumu Básnenie Milana Lasicu. Singel List do vetra, nahraný len necelé dva mesiace pred jeho náhlym odchodom, sa stal silným symbolom rozlúčky aj pokračovania zároveň. Jeho uvedenie do života bolo výnimočné nielen obsahom, ale aj formou, keď sa médiá, rádiá a televízie spojili a pieseň odpremiérovali v rovnaký čas ako gesto spolupatričnosti.
Táto chvíľa nebola len hudobnou premiérou, ale tichým poďakovaním človeku, ktorého slová formovali celé generácie. Aj s odstupom času zostáva spomienka na tento moment živá a naplnená vďačnosťou. Vznikol priestor, v ktorom sa slovo, hudba a ticho spojili do jedného celku.
Odvtedy sa však veľa zmenilo. Čas priniesol nové skúsenosti, radosti aj straty. Básnenie sa ukázalo ako projekt, ktorý neexistuje mimo reality, ale je jej súčasťou. Práve preto dozrel čas pokračovať a pustiť medzi ľudí ďalšiu skladbu, ktorá vznikla ešte v spoločnom priestore tvorby s Milanom Lasicom.
Dva roky medzi radosťou, stratou a mlčaním
Uplynulé obdobie bolo naplnené silnými kontrastmi. Radosť z dokončeného diela sa striedala so smútkom za tými, ktorí už nie sú medzi nami. Postupne odchádzali blízki, priatelia aj umelci, ktorí sa na projekte Básnenie podieľali a ktorí si ho, žiaľ, nemohli vypočuť ako celok.
Čas sa neúprosne pohyboval vpred a s ním aj pocit, že čakanie nemá zmysel. Rozhodnutie zverejniť ďalšie piesne nebolo výsledkom tlaku, ale prirodzeného dozrievania. Nesúperiť s časom, ale prijať ho ako súčasť procesu sa ukázalo ako jediná správna cesta.
Práve preto padlo rozhodnutie postupne uvoľňovať skladby, ktoré vznikli v apríli a máji roku 2021. Každá z nich nesie vlastný význam a každá si žiada svoj čas, ticho a pozornosť poslucháča.
Čo dal nám deň ako pocta Milanovi Rúfusovi
Druhým zverejneným singlom z albumu Básnenie je skladba Čo dal nám deň, ktorá vyšla symbolicky 10. decembra. Tento dátum nie je náhodný, keďže práve v tento deň by Milan Rúfus oslávil svoje 97. narodeniny. Zhudobnená báseň tak získava ďalší rozmer a stáva sa poctou nielen autorovi textu, ale aj jeho rodine.
Pieseň je venovaná Milanovi Rúfusovi a jeho dcére Zuzane. Milan Lasica ju naspieval ako predposlednú z jedenástich skladieb a celý proces nahrávania trval len neuveriteľných šesť minút. Jeho sústredenie, presnosť a vnútorný rytmus boli obdivuhodné a výnimočné aj v kontexte skúseností s inými veľkými menami česko slovenskej scény.
Po pochvale, ktorú za svoj výkon dostal, reagoval Lasica s jemu vlastným humorom a nadhľadom. Tento moment dokonale vystihuje jeho profesionalitu aj ľudskosť a zostáva jednou z tých spomienok, ktoré sa vryjú hlboko pod kožu.
Hudobný svet vytvorený pre slovo a ticho
O hudobnú podobu skladby sa opäť postarali Robert Pospiš a Martin Sillay, ktorí vedome vytvárali priestor, v ktorom môže naplno vyniknúť Lasicovo rozprávačské majstrovstvo. Hudba tu nesúťaží so slovom, ale ho nesie a podčiarkuje jeho význam.
Milan Lasica si počas nahrávania plne uvedomoval, že ide o album, aký vo svojej kariére ešte neurobil. S humorom poznamenal, že netušil, že sa na staré kolená takto preorientuje. Práve táto otvorenosť voči novému robí Básnenie dielom, ktoré presahuje žánre aj očakávania.
Vznikol hudobný priestor, kde ticho má rovnakú váhu ako tón a kde každé slovo znie s plnou vážnosťou. Tento prístup robí z projektu výnimočný umelecký odkaz.
Videoklip ako silná vizuálna pocta
Videoklip k piesni Čo dal nám deň vznikal v spolupráci s Mirom Remom a Adamom Matejom priamo v dome Milana Rúfusa. Vrúcne prijatie zo strany jeho manželky Magdalény Rúfusovej dodalo celému natáčaniu osobitnú atmosféru. Práve ona sa stala hlavnou postavou klipu.
Ako bývalá tanečníčka Lúčnice si pripravila vlastnú choreografiu, ktorá bola prirodzenou reakciou na hudbu a slovo. Jej pohyb, vnútorný pokoj a spôsob, akým komunikovala s priestorom, uchvátil celý štáb a vytvoril silné vizuálne momenty.
Jedným z najdojemnejších záberov je starý písací stroj Milana Rúfusa. Po jeho smrti zostal zakrytý plachtou na mieste, kde tvoril, a pani Rúfusová sa ho celé roky nedotkla. Až pieseň Čo dal nám deň ju priviedla späť k tomuto symbolu tvorby a pamäti.
Básnenie ako dielo ktoré presahuje čas
Podobne silných momentov je vo videoklipe viac a ich účinok sa nevytráca ani pri opakovanom sledovaní. Už pri prvom singli List do vetra bolo jasné, že Básnenie je projekt, ktorý presahuje svojich autorov aj dobu vzniku. Vznáša sa nad nami a dotýka sa miest, ktoré sú citlivé a hlboké.
Reakcia pani Rúfusovej po prvom zhliadnutí klipu bola úprimná a dojímavá. Jej slová o dokonalosti a sile diela sú potvrdením, že projekt splnil svoj zámer a stal sa poctou, akú si táto rodina zaslúži.
Vizuálnu podobu singlu dotvára aj obal, ktorým je fotografia obrazu maliarky Patrície Koyšovej. Ten vznikol priamo na Rúfusovu báseň bez toho, aby autorka počula čo i len jediný tón skladby, čo len podčiarkuje silu samotného textu.
Album ktorý zostáva a čaká na svoj čas
Album Básnenie obsahuje presne 11 skladieb, ktoré všetky naspieval Milan Lasica. Zatiaľ sú vonku dve z nich List do vetra a Čo dal nám deň. Pri nahrávaní poslednej piesne Lasica s úsmevom poznamenal, že by mohli pokračovať donekonečna, čo zostáva jednou z najkrajších viet spojených s týmto projektom.
Hoci samotné nahrávanie skončilo, album zostal. Jeho vydanie si ešte žiada čas a pokoj, presný dátum zatiaľ známy nie je. Isté však je, že jedného dňa uzrie svetlo sveta v celej svojej podobe.
Básnenie Milana Lasicu tak zostáva otvoreným priestorom pre slovo, hudbu a ticho. Dielom, ktoré nás presahuje a ktoré sa nám prihovára vždy vtedy, keď to najmenej očakávame.
