Aktívny spoločenský život môže podporovať zdravie mozgu, psychickú pohodu aj celkové zdravie človeka. Neurovedec Ben Rein vo svojej knihe Prečo mozog potrebuje priateľov približuje, čo sa pri kontakte s inými ľuďmi odohráva v našom mozgu a prečo nemožno vzťahy vnímať iba ako príjemný doplnok života.
Kniha vychádza v slovenskom preklade Evy Gergelyovej vo vydavateľstve Albatros Media Slovakia na značke Lindeni. Prináša zrozumiteľný pohľad na neurovedu sociálnych vzťahov, osamelosť, empatiu, lásku aj rozdiel medzi osobným a virtuálnym kontaktom.
Prečo mozog potrebuje priateľov
Ľudský mozog sa počas vývoja prispôsobil životu v skupine. Schopnosť rozpoznávať emócie, reagovať na správanie druhých a vytvárať pevné vzťahy pomáhala našim predkom prežiť, spolupracovať a chrániť sa.
Moderný spôsob života však prirodzené sociálne potreby často odsúva do úzadia. Mnohé rozhovory sa presunuli na obrazovky, ľudia trávia viac času osamote a bežné osobné stretnutia postupne nahrádza komunikácia prostredníctvom krátkych správ.
Ben Rein vysvetľuje, že kontakt s druhými môže vplývať na náladu, zvládanie stresu aj celkovú pohodu. Vzťahy podľa neho patria medzi základné oblasti zdravého života podobne ako spánok, pohyb a strava.
Nejde pritom iba o názor jedného autora. Svetová zdravotnícka organizácia upozorňuje, že pevné sociálne väzby sú spojené s lepším zdravím a nižším rizikom predčasného úmrtia, zatiaľ čo osamelosť a izolácia súvisia s viacerými zdravotnými problémami. Podľa jej globálnej správy z roku 2025 zažíva osamelosť približne každý šiesty človek.
Osamelosť a izolácia nie sú to isté
Jednou z dôležitých myšlienok knihy je rozdiel medzi osamelosťou a sociálnou izoláciou. Hoci sa tieto pojmy často zamieňajú, opisujú dva odlišné stavy.
Osamelosť je subjektívny pocit, že človek nemá také množstvo alebo kvalitu kontaktov, aké potrebuje. Izolácia je objektívny stav, pri ktorom je človek skutočne sám alebo má veľmi málo sociálnych väzieb.
Človek teda môže tráviť čas osamote a cítiť sa spokojne. Po intenzívnej dovolenke s rodinou môže dokonca samotu vyhľadávať, pretože potrebuje pokoj a priestor na oddych.
Platí to aj opačne. Niekto môže stáť na koncerte medzi tisíckami ľudí a napriek tomu prežívať silnú osamelosť, pretože mu chýba blízky človek, s ktorým by svoj zážitok zdieľal.
Pocit osamelosti preto nezávisí iba od počtu ľudí v našom okolí. Rozhodujúca je kvalita vzťahov, pocit prijatia a vedomie, že sa máme na koho obrátiť.
WHO uvádza rovnaké rozlíšenie. Osamelosť opisuje ako bolestivý rozdiel medzi želanými a skutočnými sociálnymi kontaktmi, zatiaľ čo izolácia znamená objektívny nedostatok vzťahov a interakcií.
Prečo osobný rozhovor pôsobí inak ako správa
Virtuálna komunikácia môže ľuďom pomáhať udržiavať kontakt, najmä keď ich delí veľká vzdialenosť. Podľa Reina však mozgu neposkytuje všetky signály, ktoré dostáva pri rozhovore tvárou v tvár.
Pri osobnom stretnutí sledujeme výraz tváre, pohyby tela, očný kontakt aj drobné zmeny v tóne hlasu. Tieto podnety nám pomáhajú odhadnúť, čo druhý človek cíti a ako by sme mali reagovať.
Textová správa väčšinu týchto informácií neobsahuje. Krátka veta môže vyznieť podráždene, hoci ju autor myslel neutrálne, a nevinná poznámka sa môže bez správneho kontextu zmeniť na zdroj konfliktu.
Rein upozorňuje, že pri komunikácii založenej iba na texte má mozog menej podnetov na aktivovanie empatickej reakcie. Aj preto môžu byť ľudia na internete hrubší, útočnejší a menej citliví k tomu, ako ich slová zasiahnu druhého človeka.
To neznamená, že každá komunikácia na diaľku je škodlivá. Dôležité je vnímať ju ako doplnok skutočných vzťahov, nie vždy ako ich plnohodnotnú náhradu.
Kniha približuje empatiu, lásku aj vzťahy so zvieratami
Publikácia Prečo mozog potrebuje priateľov sa nevenuje iba osamelosti. Ben Rein približuje aj neurovedu empatie a lásky, vznik sympatií, vytváranie pozitívneho dojmu či biologické procesy sprevádzajúce sociálny kontakt.
Pozornosť venuje tiež vzťahom so zvieratami. Aj tie môžu poskytovať blízkosť, pocit bezpečia a každodennú formu kontaktu, ktorá má pre mnohých ľudí výrazný emocionálny význam.
Kniha čitateľovi nesľubuje jednoduchý návod na dokonalý spoločenský život. Jej prínos spočíva najmä v tom, že pomáha pochopiť, prečo mozog reaguje na spojenie s druhými a čo sa môže diať, keď mu takéto podnety dlhodobo chýbajú.
Pôvodné anglické vydanie nesie názov Why Brains Need Friends. Kniha vyšla v roku 2025 a predstavuje neurovedou podloženého sprievodcu sociálnymi vzťahmi a ich významom pre spokojnejší a zdravší život.
Ben Rein približuje vedu viac než miliónu ľudí
Ben Rein je oceňovaný neurovedec a popularizátor vedy. Pôsobí ako riaditeľ nadácie Mind Science Foundation, externý lektor na Stanfordovej univerzite a klinický odborný asistent na SUNY Buffalo.
Jeho výskumná práca sa sústreďuje na neurovedu sociálnych interakcií. Za vedeckú a popularizačnú činnosť získal ocenenia od viacerých odborných organizácií vrátane Society for Neuroscience.
Zložité poznatky o mozgu približuje aj prostredníctvom sociálnych sietí, kde ho sleduje viac ako milión ľudí. Snaží sa vysvetľovať vedecké témy zrozumiteľne bez toho, aby ich zbavoval podstatných súvislostí.
Kniha Prečo mozog potrebuje priateľov prináša rovnaký prístup. Ukazuje, že starostlivosť o vzťahy nie je iba otázkou spoločenskej zdvorilosti, ale môže byť súčasťou starostlivosti o vlastné zdravie.
Aj krátky rozhovor, stretnutie s priateľom alebo úprimný záujem o človeka v našom okolí môžu mať väčší význam, než si bežne uvedomujeme. V čase, keď je jednoduché zostať neustále pripojený a napriek tomu sa cítiť sám, je to mimoriadne aktuálne posolstvo.
