Panna Mária Bohorodička
Slávnosť Panny Márie Bohorodičky je 1. januára. Pripomína Máriu ako Ježišovu matku a stojí na závere vianočnej oktávy, osemdenného slávenia Narodenia Pána.
LIFE ZONE · KALENDÁR
Rímskokatolícky kalendár hlavných sviatkov a období. Vyberte udalosť a jej ročník.
Slávnosť Panny Márie Bohorodičky je 1. januára. Pripomína Máriu ako Ježišovu matku a stojí na závere vianočnej oktávy, osemdenného slávenia Narodenia Pána.
Traja králi je zaužívaný názov sviatku Zjavenia Pána 6. januára. Pripomína klaňanie mudrcov Ježišovi a posolstvo, že je určený všetkým národom.
Krst Pána pripomína Ježišov krst v Jordáne od Jána Krstiteľa. V rímskokatolíckom kalendári ním končí vianočné obdobie a pozornosť sa presúva k Ježišovmu verejnému pôsobeniu.
Hromnice, cirkevne Obetovanie Pána, pripadajú na 2. februára. Pripomínajú prinesenie Ježiša do jeruzalemského chrámu a spájajú sa so svetlom a požehnaním sviec.
Popolcová streda začína pôstnu prípravu na Veľkú noc. Jej viditeľným znakom je popol pripomínajúci pominuteľnosť života a pozvanie k obráteniu.
Prvá pôstna nedeľa pripomína Ježišovo pokúšanie na púšti. Vstupuje sa ňou do nedeľnej časti pôstnej prípravy, ktorá sa začala Popolcovou stredou.
Druhá pôstna nedeľa prináša evanjelium o Ježišovom premenení. Popri pôstnom úsilí pripomína nádej a slávu, ku ktorej smeruje veľkonočný príbeh.
Tretia pôstna nedeľa posúva prípravu na Veľkú noc k témam obrátenia a krstu. Známy je najmä príbeh Samaritánky a živej vody, čítaný v cykle A.
Štvrtá pôstna nedeľa sa nazýva Laetare, raduj sa. Uprostred pôstnej prípravy pripomína radosť a nádej spojené s blížiacou sa Veľkou nocou.
Jozef pripadá na 19. marca. Kresťanská tradícia v tento deň pripomína manžela Panny Márie a Ježišovho pestúna. V slovenskej ľudovej kultúre mal dátum aj jarný rozmer: ľudia vinšovali Jozefom a všímali si prebúdzanie polí a prírody.
Piata pôstna nedeľa stojí dva týždne pred Veľkou nocou. Zvlášť známy je jej príbeh o vzkriesení Lazára v cykle A, ktorý obracia pozornosť k nádeji na život.
Zvestovanie Pána pripomína evanjeliový príbeh, v ktorom anjel Gabriel oznamuje Márii narodenie Ježiša. Zvyčajne sa spája s 25. marcom. Pre rok 2027 však slovenský ročný kalendár uvádza presunuté slávenie 5. apríla.
Kvetná nedeľa pripomína Ježišov vstup do Jeruzalema a otvára Svätý týždeň. Slávnostné ratolesti a čítanie pašií v nej spájajú privítanie s príbehom utrpenia.
Zelený štvrtok pripomína Ježišovu Poslednú večeru s učeníkmi. Večernou omšou na pamiatku Pánovej večere sa začína veľkonočné trojdnie.
Veľký piatok je kresťanským dňom pripomínania Ježišovho utrpenia a smrti na kríži. V rímskokatolíckom slávení má osobitné obrady a neslávi sa bežná svätá omša.
Biela sobota je dňom ticha pri Ježišovom hrobe. Po zotmení sa začína veľkonočná vigília, ktorej svetlo, čítania a krstné obrady už patria k oslave zmŕtvychvstania.
Veľkonočná nedeľa je kresťanskou oslavou Ježišovho zmŕtvychvstania a vrcholom cirkevného roka. Jej dátum sa mení a určuje aj termíny pôstu či Turíc.
Veľkonočný pondelok pokračuje v oslave zmŕtvychvstania. Na Slovensku sa s ním spájajú návštevy, šibačka alebo oblievačka, ktorých podoba sa líši podľa regiónu a rodiny.
Nanebovstúpenie Pána pripomína zavŕšenie Ježišovho pozemského pôsobenia a jeho návrat k Otcovi. Na Slovensku sa slávi vo štvrtok štyridsiateho dňa Veľkej noci.
Turíce, slávnosť Zoslania Ducha Svätého, završujú päťdesiatdňové veľkonočné obdobie. Pripomínajú dar Ducha učeníkom a začiatok ich verejného ohlasovania.
Slávnosť Najsvätejšej Trojice pripomína kresťanskú vieru v jedného Boha v troch osobách: Otca, Syna a Ducha Svätého. Slávi sa nedeľu po Turícach.
Božie telo je zaužívaný názov slávnosti Najsvätejšieho Kristovho tela a krvi. Kresťania ňou osobitne vyjadrujú úctu k Eucharistii, ktorú spájajú s Ježišovou Poslednou večerou.
Slávnosť Najsvätejšieho Srdca Ježišovho vyjadruje úctu ku Kristovej láske. Obraz srdca odkazuje na celú jeho osobu a darovanie sa ľuďom.
Dvadsiaty štvrtý jún patrí v rímskokatolíckej tradícii Narodeniu svätého Jána Krstiteľa. Jeho príbeh sa odlišuje od Jána evanjelistu aj od ľudových zvykov svätojánskej noci.
Svätí Peter a Pavol sa v rímskokatolíckom kalendári spoločne pripomínajú 29. júna. Dvaja apoštoli predstavujú odlišné životné príbehy, ktoré spája svedectvo viery a služba kresťanskému spoločenstvu.
Sviatok svätých Cyrila a Metoda 5. júla pripomína solúnskych bratov a ich misiu medzi Slovanmi. Spája náboženské posolstvo s jazykom, vzdelanosťou a kultúrnym dedičstvom.
Anna pripadá na 26. júla. Katolícka tradícia v tento deň pripomína svätých Annu a Joachima, rodičov Panny Márie. V slovenskom ľudovom kalendári sa k letnému dňu pridali anenské zábavy aj známa pranostika o chladných ránach.
Premenenie Pána pripadá na 6. augusta. Pripomína evanjeliový príbeh, v ktorom učeníci Peter, Jakub a Ján vidia Ježiša na vrchu v sláve, spolu s Mojžišom a Eliášom. Kresťanský výklad ho spája s nádejou na vzkriesenie a s výzvou počúvať Ježiša.
Nanebovzatie Panny Márie pripadá na 15. augusta. Katolícka cirkev v tento deň slávi vieru, že Mária bola po skončení pozemského života prijatá do nebeskej slávy s telom i dušou. Slávnosť sa spája s nádejou na vzkriesenie a večný život.
Narodenie Panny Márie pripadá na 8. septembra. Katolícka cirkev si pripomína narodenie Ježišovej matky a jej miesto v kresťanskom príbehu spásy. Ide o mariánsky sviatok, odlišný od Vianoc, keď sa slávi narodenie Ježiša.
Povýšenie svätého kríža pripadá na 14. septembra. Kresťanská tradícia v kríži pripomína Ježišovu lásku, obetu a nádej na vzkriesenie. Názov sviatku vyjadruje osobitnú úctu ku krížu ako jednému z hlavných kresťanských znamení.
Sedembolestná Panna Mária je patrónkou Slovenska a jej sviatok pripadá na 15. september. Názov pripomína Máriinu účasť na bolestných udalostiach Ježišovho života.
Sviatok Všetkých svätých 1. novembra pripomína všetkých, ktorí podľa kresťanskej viery žijú v Božej blízkosti. Zahŕňa aj ľudí, ktorých mená nie sú všeobecne známe.
Pamiatka zosnulých, známa ako Dušičky, je 2. novembra. V katolíckej tradícii je dňom modlitby za zomrelých a nádeje na život s Bohom.
Martin pripadá na 11. novembra a spája sa so svätým Martinom z Tours. V ľudovej tradícii je známy aj obraz Martina na bielom koni, ktorý pripomína príchod zimného počasia; sneh v tento deň však nie je zaručený.
Slávnosť Krista Kráľa uzatvára nedele liturgického roka pred adventom. Kresťanský titul kráľa vyjadruje Kristovu vládu pravdy, spravodlivosti a lásky.
Katarína pripadá na 25. novembra a spája sa so svätou Katarínou Alexandrijskou. V tradičnom slovenskom kalendári patrila k výrazným dňom neskorej jesene: konali sa posledné tanečné zábavy pred adventom a s dátumom sa viazali aj staré ľudové predstavy.
Prvá adventná nedeľa začína advent aj nový liturgický rok. Jej hlavnou témou je bdelosť: pripraviť sa na Kristov príchod a nezostať iba pri vonkajších prípravách.
Advent je čas očakávania Vianoc. Kresťanom pripomína narodenie Ježiša aj nádej na jeho príchod; doma ho často sprevádza veniec so štyrmi sviecami.
Ondrej pripadá na 30. novembra a spája sa so svätým Ondrejom, apoštolom. V tradičnej slovenskej kultúre patril aj k dňom veštenia a predstáv o závere jesene; tie dnes približujú niekdajšie zvyky a očakávania ľudí.
Deň svätej Barbory 4. decembra má výrazné miesto v baníckej tradícii. Pripomína sväticu uctievanú ako patrónku baníkov a zároveň rozličné predvianočné ľudové obyčaje.
Druhá adventná nedeľa prináša do prípravy na Vianoce výzvu Jána Krstiteľa pripraviť cestu Pánovi. Na adventnom venci sa pridáva druhá svieca.
Mikuláš 6. decembra pripomína svätého Mikuláša, biskupa z Myry, a tradíciu obdarúvania. Deti ho poznajú najmä cez návštevy a drobné darčeky spájané s týmto dňom.
Nepoškvrnené počatie Panny Márie 8. decembra pripomína katolícku vieru, že Mária bola od svojho počatia uchránená od dedičného hriechu. Týka sa Máriinho počatia, nie počatia Ježiša.
Lucia 13. decembra spája spomienku na kresťanskú sväticu s výraznými zimnými ľudovými zvykmi. Na Slovensku sú známe najmä biele postavy Luciek a symbolické ometanie domácností.
Tretia adventná nedeľa sa volá Gaudete, teda radujte sa. Do adventného očakávania vnáša dôraz na radosť z blízkosti Vianoc a Pána.
Štvrtá adventná nedeľa je poslednou nedeľou pred Vianocami. Pozornosť sa obracia na udalosti pred Ježišovým narodením a na prijatie, ktoré mu pripravujú Mária a Jozef.
Narodenie Pána je kresťanskou oslavou narodenia Ježiša Krista v Betleheme. Pripadá na 25. december, ktorý sa na Slovensku nazýva prvým sviatkom vianočným.
Druhý sviatok vianočný pripadá na 26. december. V cirkevnej tradícii sa tento dátum spája so svätým Štefanom, prvým kresťanským mučeníkom.
Sviatok Svätej rodiny pripomína Ježiša, Máriu a Jozefa. Uprostred vianočných dní obracia pozornosť na rodinný život, vzájomnú starostlivosť a každodenné spolužitie.
Sväté neviniatka 28. decembra pripomínajú deti zabité podľa Matúšovho evanjelia na Herodesov rozkaz v Betleheme a okolí. Sviatok obracia pozornosť aj na ochranu detí.



















