Kikine katastrofy prinášajú humor, trapasy aj svet, ktorý deti dobre poznajú

Dospievanie vie byť poriadne chaotické. Najmä vtedy, keď máte dvanásť rokov, najlepšiu kamarátku, s ktorou sa takmer každá dobrá myšlienka zmení na problém, a rodičov, ktorí majú pocit, že o vás musia vedieť úplne všetko.
Práve do takéhoto sveta vstupuje novinka Môj život s naj kamoškou a otravnými rodičmi, prvý diel série Kikine katastrofy od autorky Johanny Klement. Ide o svižný, vtipný a veľmi blízky príbeh zo života, ktorý ukazuje detský svet bez prikrášľovania, ale s veľkou dávkou humoru.
Hlavnou hrdinkou je Kika, typická dvanásťročná tínedžerka. Občas je zmätená, inokedy tvrdohlavá, no najmä pôsobí prirodzene a uveriteľne, takže sa v nej mladí čitatelia môžu ľahko spoznať.
Veľkú rolu v príbehu hrá aj jej najlepšia kamarátka Lisi. Spolu tvoria dvojicu, ktorá si rozumie, vie sa podporiť, ale zároveň sa pravidelne dostáva do situácií, ktoré sa z nevinného nápadu veľmi rýchlo zmenia na poriadny trapas.
A práve v tom je sila tejto knihy. Nehrá sa na veľké dobrodružstvo ani na komplikovanú drámu, ale stavia na každodenných momentoch, ktoré deti skutočne poznajú z vlastného života.
V knihe nechýba guláš spláchnutý do záchoda, falošné tetovanie, ktoré dopadne úplne inak, než malo, ani školský ekoprojekt, ktorý sa vymkne spod kontroly. Každá kapitola prináša novú katastrofu, no zároveň aj nový dôvod na smiech.
Humor je pritom jednou z najväčších predností celej novinky. Nepôsobí nasilu, ale vychádza priamo zo situácií, ktoré sú blízke detskému svetu, takže funguje prirodzene a bez zbytočného tlačenia na efekt.
Aj preto kniha nepôsobí ako poučný príbeh, ktorý sa snaží deti za každú cenu niečo naučiť. Skôr im ukazuje, že chaos, nedorozumenia a menšie pohromy sú bežnou súčasťou dospievania a že sa na ne dá pozerať aj s nadhľadom.
Príbeh sa dotýka aj vzťahov medzi deťmi a rodičmi. Kika má pocit, že ju rodičia sledujú až príliš, nerozumejú jej a často jej komplikujú život viac, než by bolo potrebné.
Práve tieto momenty robia knihu ešte autentickejšou. Téma súkromia, kontroly či pocitu, že dospelí nevidia svet detí rovnako, je spracovaná citlivo, no zároveň s humorom, takže text nespadá do moralizovania.
Vydavateľská redaktorka Eva Smikoň Samcová výstižne upozorňuje, že ide o príbeh, v ktorom jedno zdanlivo nevinné rozhodnutie spustí hneď niekoľko katastrof. A presne to je tempo, na ktorom kniha stojí, pretože čitateľa neustále drží v pohybe a nenechá ho dlho vydýchnuť.
Veľkým plusom je aj forma spracovania. Kniha je rozdelená do kratších kapitol, takže sa číta ľahko a prirodzene, čo ocenia najmä menej skúsení čitatelia alebo deti, ktoré pri dlhších textoch rýchlo strácajú pozornosť.
Príbeh navyše dopĺňajú čiernobiele ilustrácie, ktoré mu dodávajú ďalšiu energiu. Vizuálne prvky pomáhajú udržať dynamiku čítania a robia z knihy príťažlivú voľbu aj pre deti, ktoré si ešte len budujú vzťah ku knihám.
Práve kombinácia jednoduchšieho jazyka, svižného tempa a blízkych tém funguje veľmi dobre. Kikine katastrofy tak majú potenciál osloviť nielen pravidelných malých čitateľov, ale aj tých, ktorí po knihe bežne nesiahajú.
Novinka je vhodná pre deti od 9 rokov, najmä pre dievčatá, no určite nielen pre ne. Svojím humorom a situáciami z bežného života môže zaujať každého mladého čitateľa, ktorý má rád príbehy o priateľstve, škole, rodine a malých katastrofách, ktoré v detskom svete znamenajú úplne všetko.
Na tejto knihe je sympatické aj to, že nepotrebuje veľké fantasy svety ani dramatické zvraty, aby fungovala. Stačí jej obyčajný život, dobré postavy a schopnosť vystihnúť momenty, ktoré sú smiešne práve preto, že sú až nepríjemne známe.
Môj život s naj kamoškou a otravnými rodičmi preto pôsobí ako titul, ktorý môže deti nielen pobaviť, ale aj upokojiť. Pripomína im totiž, že trápne situácie, nedorozumenia aj malé osobné katastrofy patria k dospievaniu úplne prirodzene.
Ak teda hľadáte knihu, ktorá je ľahká, zábavná, čítavá a zároveň veľmi blízka reálnemu detskému svetu, Kikine katastrofy môžu byť výbornou voľbou. Je to presne ten typ čítania, pri ktorom sa deti zasmejú, spoznajú samy seba a možno si povedia, že ich vlastný chaos nie je vôbec nič výnimočné.






