Kto alebo kdo? Prečo je správny výber tvaru dôležitý pre spisovnú slovenčinu

V bežnej reči sa to stáva pomerne často. Niekto povie kdo, iný automaticky použije kto a z malej jazykovej drobnosti je zrazu veľká debata o tom, čo je vlastne správne.

Práve pri takýchto slovách sa ukazuje, ako citlivo vnímame spisovnú slovenčinu. Rozdiel medzi výrazmi kto a kdo sa môže zdať nenápadný, no z pohľadu jazykovej normy je úplne jasný.

V spisovnej slovenčine je správny iba tvar kto. Podoba kdo sa síce vyskytuje v niektorých nárečiach, v hovorovej reči alebo pod vplyvom češtiny, no za spisovnú sa nepovažuje. Aj preto ide o jednu z chýb, ktoré sa opakujú častejšie, než by sa mohlo zdať.

Prečo je správne práve slovo kto

Slovenčina má v prípade tejto opytovacej zámeny jednoznačné pravidlo. Ak sa pýtame na osobu, v spisovnom prejave používame výlučne tvar kto.

Je to teda rovnaké v bežnej otázke, v písanom texte aj vo formálnej komunikácii. Správne je povedať aj napísať napríklad: Kto prišiel?, Kto to povedal?, Nevieš, kto volal?

Tvar kdo do spisovnej slovenčiny nepatrí. Môže pôsobiť zvykovo, regionálne alebo prevzato, ale v škole, v médiách, v úradných textoch aj v profesionálnej komunikácii je hodnotený ako nesprávny.

Práve preto je dobré mať túto dvojicu zafixovanú. Nie je to otázka štýlu ani osobnej preferencie, ale normy, ktorá je v tomto bode jasne stanovená.

Odkiaľ sa vzalo kdo a prečo si ho ľudia mýlia so slovenčinou

Dôvod je pomerne jednoduchý. Mnohí Slováci sa s tvarom kdo stretávajú cez češtinu, ktorá je nám prirodzene blízka a dlhodobo prítomná v televízii, filmoch, na internete aj v bežnom kontakte.

Prečítajte si tiež

Alan Murin vydáva novinku Just Be Mine. Osobná skladba vznikla z ciest, odlúčenia aj návratov domov

V češtine je kdo úplne správny a spisovný tvar. Práve táto blízkosť jazykov potom spôsobuje, že si niektorí ľudia začnú nesprávne myslieť, že rovnaká podoba môže fungovať aj v slovenčine.

Svoju úlohu zohrávajú aj niektoré nárečové oblasti, najmä na západnom Slovensku, kde sa české jazykové vplyvy objavovali dlhé roky prirodzenejšie. V hovorenej reči sa preto kdo môže ozývať častejšie, než by naznačovali pravidlá spisovného jazyka.

To však ešte neznamená, že je správne. Jazyková prax a spisovná norma nie sú vždy to isté a práve pri tejto dvojici je rozdiel medzi nimi veľmi dobre viditeľný.

Čo prezrádza rozdiel medzi kto a kdo o vývoji slovanských jazykov

Na prvý pohľad ide len o jednu hlásku. V skutočnosti však táto drobnosť pekne ukazuje, ako sa jednotlivé slovanské jazyky vyvíjali odlišným smerom.

Slovenčina si zachovala podobu kto, ktorá je bližšia staršiemu jazykovému základu. Čeština sa vo svojom vývine posunula k tvaru kdo, ktorý je dnes v jej systéme prirodzený a plne spisovný.

Aj preto nie je správne prenášať českú podobu automaticky do slovenčiny. Hoci sú si oba jazyky blízke, každý má vlastné pravidlá, vlastnú kodifikáciu a aj vlastnú zvukovú logiku.

Zaujímavé je, že slovenčina v tomto nie je osamotená. Tvar podobný slovenskému kto nájdeme aj v ďalších slovanských jazykoch, čo len potvrdzuje, že slovenská podoba nie je náhodná, ale pevne zakorenená v jazykovom vývine.

Prečítajte si tiež

Robíme ich každý deň, no často zle: malé návyky, ktoré môžu výrazne zmeniť vaše zdravie aj pohodu

Kedy si na správny tvar dať najväčší pozor

Najčastejšie chyby vznikajú vtedy, keď človek píše rýchlo a spolieha sa na to, ako slovo bežne počúva vo svojom okolí. V neformálnych správach si to možno veľa ľudí nevšimne, no vo formálnom texte už takáto chyba pôsobí rušivo.

Pozor si treba dať najmä pri pracovných e mailoch, školských úlohách, článkoch, prezentáciách či úradných dokumentoch. Všade tam by mal mať prednosť výlučne tvar kto.

Podobne je to aj pri verejnom vystupovaní. Ak niekto používa nespisovné tvary v médiách, pred publikom alebo v profesionálnom prostredí, môže to oslabiť celkový dojem z jeho prejavu.

Nejde pritom o zbytočné puntičkárstvo. Spisovná slovenčina je súčasťou kultivovanej komunikácie a práve takéto detaily často rozhodujú o tom, či text alebo prejav pôsobí dôveryhodne.

Jazyková istota sa začína pri malých slovách

Rozdiel medzi kto a kdo je malý len na prvý pohľad. V skutočnosti ide o veľmi dobrý príklad toho, že aj jedno jediné písmeno môže rozhodnúť o tom, či používame jazyk správne.

Ak teda váhate, odpoveď je jednoduchá. V slovenčine je spisovné iba kto, zatiaľ čo kdo patrí mimo spisovnej normy.

Práve takéto drobnosti robia jazyk presným, kultivovaným a prirodzene pevným. A čím lepšie ich ovládame, tým istejšie pôsobíme v písaní aj v každodennej komunikácii.