V mnohých západných umeleckých zobrazeniach je kráľom s tmavou pokožkou Baltazár. Ide o neskoršiu tradíciu: Matúšovo evanjelium neuvádza mená mudrcov ani farbu ich pokožky. Pri otázke, ktorý z troch kráľov bol černoch, preto treba rozlíšiť biblický príbeh a jeho výtvarné spracovanie.
O návšteve mudrcov z východu rozpráva druhá kapitola Matúšovho evanjelia. Spomína dary zlato, kadidlo a myrhu, ale nehovorí, že návštevníci boli presne traja. Ani pomenovanie troch kráľov s menami Gašpar, Melichar a Baltazár nie je údajom z tejto pasáže.
Počet troch postáv a ich mená sa ustálili v neskoršej kresťanskej tradícii. Obrazy či betlehemy preto zachytávajú aj výklad príbehu, ktorý vznikal počas storočí. Nemožno ich čítať ako presný portrét historických návštevníkov.
Obsah článku
Kto bol černoch medzi troma kráľmi?
Baltazár býva v európskom umení zobrazovaný ako čierny kráľ. Postavy sa niekedy spájali s vtedy známymi časťami sveta, vrátane Afriky. Toto priradenie však opisuje symboliku tradície, nie biblicky doloženú krajinu pôvodu konkrétneho človeka.
Symbolický význam Baltazára
Jedným z výkladov troch kráľov je predstava, že sa pred Kristom stretávajú ľudia rôzneho pôvodu. Význam jednotlivého obrazu však závisí aj od doby a autora. Nie každé zobrazenie automaticky dokazuje rovnaký postoj k rasovej rovnosti.
Historický a kultúrny kontext
Getty upozorňuje, že čierny Baltazár sa v európskom umení výraznejšie presadzoval v 15. storočí. Tento vývoj súvisel aj s európskymi kontaktmi s Afrikou a s dobovým obchodom a otroctvom. Historický kontext je preto zložitejší než jednoduchý príbeh o tolerancii.
Baltazár vo vizuálnom umení
Pri konkrétnom diele pomôže opis múzea. National Gallery napríklad pri Veroneseho Klaňaní troch kráľov identifikuje mladého čierneho kráľa ako Baltazára s myrhou. Pri iných dielach môže byť pomenovanie postavy opatrnejšie, vzhľad ani poradie v kompozícii samo nestačí.
Odpoveď „Baltazár“ je teda vhodná pri otázke na rozšírenú západnú ikonografickú tradíciu. Pri otázke na samotný biblický text je správne povedať, že takýto údaj neobsahuje. Obe odpovede sa týkajú odlišného typu prameňa.
Biblický text, tradícia a obraz: čo z nich vieme vyčítať
Pri čítaní si najprv položte otázku, odkiaľ údaj pochádza. Evanjelium, neskorší príbeh a opis obrazu nie sú zameniteľné zdroje. Rozdiel neuberá tradícii na kultúrnom význame, ale pomáha presnejšie formulovať odpoveď.
V betleheme si všimnite počet figúrok, dary a odlišné oblečenie. Potom ich porovnajte s konkrétnym umeleckým dielom. Odlišnosť spracovania môže byť zaujímavým námetom na rodinný rozhovor o tom, ako sa príbeh vyjadruje obrazom.
Úvodná ilustrácia predstavuje figúrky vytvorené AI. Slúži na znázornenie tradičného motívu troch kráľov a nie je reprodukciou historického diela ani dokladom vzhľadu biblických postáv.
| Prameň | Čo uvádza alebo znázorňuje |
|---|---|
| Matúšovo evanjelium | Mudrcov z východu a tri druhy darov. |
| Neskoršia tradícia | Tri postavy a ich známe mená. |
| Konkrétny obraz | Výtvarný výklad autora, ktorý treba posúdiť osobitne. |
Zdroj Matúš 2 https://bible.usccb.org/bible/matthew/2; Getty https://www.getty.edu/news/getty-presents-balthazar-black-african-king/; National Gallery https://www.nationalgallery.org.uk/paintings/paolo-veronese-the-adoration-of-the-kings; vlastný postup čítania obrazu. Overené 9. 10. 2026.





