V noci z 29. na 30. marca 2025 si opäť posúvame hodinky o hodinu dopredu, čím sa oficiálne začína letný čas. Pre mnohých z nás ide o každoročnú rutinu, ktorá sa deje automaticky v našich smartfónoch a počítačoch, no zároveň vyvoláva stále živé diskusie.
Niekto vníma dlhšie svetlé večery ako výhodu, iný zas sťažka znáša narušenie svojho biorytmu. Letný čas sa stal súčasťou našich životov, hoci jeho opodstatnenosť je čoraz viac spochybňovaná.
Ako letný čas vznikol a prečo ho ešte stále dodržiavame
Letný čas sa v Európe prvýkrát zaviedol počas prvej svetovej vojny s cieľom šetriť energiu. Posunutím hodín dopredu sa predĺžila doba prirodzeného denného svetla, čím sa znižovala potreba umelého osvetlenia. Hoci sa táto prax medzičasom viackrát rušila a obnovovala, v súčasnosti ju stále dodržiava väčšina krajín Európskej únie.
V posledných rokoch sa však čoraz viac hovorí o tom, že energetické úspory už nie sú také výrazné, ako kedysi. Napriek tomu sa legislatíva, ktorá mala letný čas zrušiť, zatiaľ nepretavila do praxe – členské štáty sa nevedeli dohodnúť, ktorý čas by si chceli ponechať natrvalo.
Vplyv na naše telo a psychiku: viac ako len hodina navyše
Prechod na letný čas môže mať negatívny dopad na ľudský organizmus. Aj keď sa hodina spánku zdá ako malá strata, naše vnútorné hodiny – tzv. cirkadiánny rytmus – môžu byť výrazne narušené. Mnohí ľudia pociťujú únavu, podráždenosť, poruchy koncentrácie, a v niektorých prípadoch sa dokonca zvyšuje riziko kardiovaskulárnych ochorení v dňoch po zmene času.
Zvlášť citlivé sú na to deti, seniori a ľudia pracujúci na zmeny. Odborníci odporúčajú pripraviť sa na posun vopred – napríklad postupným posúvaním režimu spánku o 15 minút denne v dňoch pred zmenou.
Knižné novinky 2025
Letný čas v kontexte modernej spoločnosti: zbytočný prežitok?
Hoci letný čas kedysi prinášal výrazné ekonomické výhody, dnes sa ukazuje, že v dobe LED svietidiel, digitálnych zariadení a flexibilného pracovného času už takýto zásah do našich životov nie je nevyhnutný. Zmena času skôr komplikuje harmonogramy – nielen jednotlivcom, ale aj leteckým spoločnostiam, vlakovým spojom či IT systémom, ktoré musia byť na túto zmenu presne pripravené.
Na druhej strane, sú tu aj hlasy, ktoré tvrdia, že dlhšie večery podporujú cestovný ruch, rekreáciu a spoločenský život. Problém je v tom, že neexistuje univerzálne riešenie, ktoré by vyhovovalo všetkým.
Čo nás čaká do budúcnosti: bude rok 2025 posledný s letným časom?
Európsky parlament už v roku 2019 schválil návrh, podľa ktorého by si každá krajina mohla zvoliť, či si ponechá letný alebo zimný čas natrvalo. Avšak proces sa zastavil – pandémia, geopolitické napätie a zmeny v prioritách jednotlivých vlád spôsobili, že táto otázka zostala na vedľajšej koľaji. Rok 2025 teda nebude posledný rok, keď si posúvame hodinky.
Zatiaľ to vyzerá tak, že minimálne v najbližších rokoch budeme v tejto tradícii pokračovať, aj keď hlas verejnosti po stabilite času silnie. Je len otázkou času, kedy sa politická vôľa stretne s verejným tlakom a dôjde k rozhodnutiu.
Hodina dopredu, debata na dlhé roky
Hoci sa nám dnes v noci hodiny posunú o 2:00 na 3:00, debata o zmysluplnosti letného času pokračuje. Letný čas 2025 je dôkazom toho, ako ťažké je meniť dlhoročné zvyky, aj keď už nemusia prinášať pôvodné výhody.
Či už patríte medzi jeho odporcov alebo zástancov, jedno je isté – telo si bude opäť musieť zvyknúť, a my sa môžeme len zamyslieť nad tým, či raz budeme túto tradíciu vnímať ako kuriozitu minulosti, alebo sa s ňou budeme musieť zmieriť ešte na dlhé roky.
