Keď sa spomenie rodinné právo, väčšinou si ľudia predstavia negatívne záležitosti. Po právnej pomoci v rámci rodinného práva totiž ľudia najčastejšie siahajú v prípade rozvodu manželstva, sporov o vyživovacie povinnosti, či pri riešení zákazu styku s maloletým dieťaťom.
Rodinné právo nie je len o rozvodoch
Nie vždy sa však partneri obracajú na advokáta preto, že zlozvyk nechávať po zemi rozhádzané pánske tričká a ďalšie nezhody prerástli až do rozvodu. Právna pomoc niekoho, kto sa špecializuje (aj) na rodinné právo, je potrebná aj pri príjemnejších „starostiach“, medzi ktoré môžeme zaradiť aj osvojenie si dieťaťa.
Kto môže byť osvojiteľom?
Osvojiteľom môžu byť manželia alebo jeden z manželov žijúci s niektorým z rodičov dieťaťa, pozostalý manžel po rodičovi/osvojiteľovi dieťaťa, či osamelá osoba. Musí mať spôsobilosť na právne úkony, osobné predpoklady a spôsob života v záujme dieťaťa a byť zapísaný do zoznamu žiadateľov.
Súhlasy potrebné na osvojenie
Na osvojenie dieťaťa je potrebný súhlas jeho rodičov a v prípade zákonných výnimiek súhlas opatrovníka, ktorého ustanoví súd. Bez ohľadu na to, ktorá z týchto možností bude platiť, je v prípade, že je dieťa schopné posúdiť dosah svojho osvojenia, naviac potrebný aj jeho súhlas.
Predosvojiteľská starostlivosť
Pred samotným osvojením najskôr nastáva takzvaná predosvojiteľská starostlivosť. Trvá minimálne 9 mesiacov, počas ktorých je dieťa v starostlivosti budúceho osvojiteľa. Do 18 mesiacov od zverenia dieťaťa do tejto starostlivosti musí budúci osvojiteľ podať návrh na osvojenie dieťaťa. Až na základe tohto návrhu začína konanie o osvojení dieťaťa. Súd má potom na rozhodnutie lehotu 6 mesiacov.
Zdroj obrázka: Nastya / Stock.adobe.com
