Každý rok na jar a jeseň riešime to isté – posúvanie ručičiek hodín. Jedni sa tešia na dlhšie letné večery, iní zas preklínajú tmavé zimné rána. Už roky sa diskutuje o tom, či má zmena času zmysel a či by sme nemali zostať pri jednom nastavení natrvalo. Ale ktorý čas je pre nás vlastne lepší – letný alebo zimný?
Prečo sa čas mení?
Zavedenie letného času malo pôvodne jednoduchý cieľ – šetriť energiu. Využívanie denného svetla znamenalo menšiu potrebu svietiť či kúriť. Na Slovensku a v celej EÚ sa letný čas používa od roku 1979, pričom sa dvakrát ročne posúvajú hodiny – na jar o hodinu dopredu, na jeseň o hodinu späť.
Dnes sa však čoraz viac ukazuje, že energetické úspory sú minimálne a dopady na zdravie a psychiku ľudí sú väčšie, než sa pôvodne myslelo.
Argumenty za letný čas
- Dlhšie večery – svetlo až do neskorých hodín, čo láka ľudí tráviť viac času vonku.
- Podpora turizmu a voľnočasových aktivít – kaviarne, reštaurácie či športoviská profitujú z toho, že ľudia majú po práci ešte „svetlý deň“.
- Psychologický efekt – viac slnka = lepšia nálada, prevencia depresie.
- Šport a pohyb – večerné svetlo motivuje ísť behať, bicyklovať či na prechádzku.
Argumenty za zimný čas
- Prirodzený biorytmus – zimný čas je vlastne „štandardný“ čas, ktorý viac zodpovedá slnečnému rytmu.
- Lepšie ranné vstávanie – ráno je svetlo skôr, čo je dôležité pre deti idúce do školy a pre dospelých do práce.
- Menej zdravotných problémov – výskumy ukazujú, že zimný čas je pre naše telo prirodzenejší.
- Bezpečnosť na cestách – vodiči i chodci majú ráno viac svetla, čo znižuje riziko nehôd.
Čo hovoria odborníci?
Lekári a vedci
Spánkoví odborníci sa vo väčšine zhodujú, že zimný čas je pre človeka prirodzenejší.
- Letný čas posúva naše telo mimo prirodzený rytmus.
- Chronobiológovia upozorňujú, že dlhodobé fungovanie v posunutom režime môže viesť k únave, poruchám spánku a problémom so srdcom.
- Podľa výskumov je počas prechodu na letný čas vyšší výskyt infarktov, depresívnych stavov aj dopravných nehôd.
Politici
- Európska únia už niekoľko rokov diskutuje o zrušení striedania času.
- Pôvodne sa plánovalo, že k tomu dôjde v roku 2021, no členské štáty sa nevedia zhodnúť, či ponechať letný, alebo zimný čas.
- Slovensko sa skôr prikláňa k zimnému času, keďže odborníci upozorňujú na zdravotné riziká letného.
Čo si myslia bežní ľudia?
Názory verejnosti sú rozdelené
- Priaznivci letného času hovoria, že si užívajú dlhé večery a majú pocit, že po práci môžu ešte „žiť“.
- Zástancovia zimného času zas tvrdia, že sa im ľahšie vstáva, deti nie sú v škole unavené a telo je v prirodzenejšom rytme.
- Online ankety ukazujú, že približne 60 % Slovákov by preferovalo zimný čas, no stále je tu silná skupina, ktorá by si zvolila letný.
Ktorý čas je teda lepší?
Ak sa pozrieme na názory odborníkov, zimný čas je zdravšia a prirodzenejšia voľba. Na druhej strane, letný čas má veľký spoločenský a psychologický prínos – najmä v mesiacoch, keď môžeme po práci tráviť viac času na slnku.
Možno je preto otázka nesprávne položená. Namiesto hľadania toho, ktorý čas je „lepší“, by sme mali uvažovať nad tým, ako prispôsobiť svoj životný štýl sezónam. Veď aj tak nakoniec rozhodne príroda – v zime budeme mať menej svetla, v lete viac.
