Niektoré príbehy sa najlepšie rozprávajú hudbou. A niektoré bolesti sa dajú vyliečiť len vtedy, keď ich premieňame na umenie. Celeste Buckingham, speváčka so silným hlasom a ešte silnejšou dušou, sa rozhodla pozrieť späť a zhrnúť svoj doterajší životný playlist do knihy.
V intímnom titule What Do I Do Now – Playlist môjho života hovorí bez príkrasy o prvých láskach, stratách, o sláve i o zápasoch s vlastným ja. V tridsiatich kapitolách mapuje 30 piesní, ktoré sprevádzali jej 15-ročnú kariéru – a každú z nich obohacuje o osobný príbeh, úvahu či vyznanie.
Od izby tínedžerky po veľké pódia
Všetko sa to začalo jednou tichou nocou, keď šestnásťročná Celeste napísala pieseň Run Run Run v detskej izbe o druhej ráno. Vtedy bola zamilovaná až po uši do svojho prvého partnera – a zároveň sa bála, že sa do neho zamiluje príliš hlboko.
Tento konflikt citov sa stal inšpiráciou pre pieseň, ktorá sa čoskoro premenila na megahit a navždy zmenila jej život. V knihe sa vracia nielen k tejto piesni, ale aj k ďalším silným momentom – napríklad k Never Be You, ktorou sa vyrovnávala s poruchou príjmu potravy, alebo k energickej Crushin‘ My Fairytale, kde sa stretáva radosť z tvorby s vnútorným nepokojom dospievania.
Odpoveď nie je NIE, ale AKO
Jedna z najsilnejších myšlienok knihy pochádza od jej mamy: „Odpoveď nie je NIE, ale AKO.“ Táto veta nie je len životným mottom Celeste, ale aj základom celej publikácie. Každý príbeh, každá pieseň hľadá odpoveď na to, ako sa dá ísť ďalej, aj keď svet nehrá podľa našich pravidiel.
Speváčka otvorene hovorí o tlaku médií, kritike svojej postavy, o závisti, ktorú si musela prežiť už ako mladé dievča. Jej reakciou však nebola rezignácia, ale umenie, v ktorom našla silu a stabilitu. Aj preto vznikla pieseň I’m Not Sorry – ako výkrik slobody a výzva pre všetky ženy, ktoré sa ospravedlňujú za to, že sú samy sebou.
Čas nie je nekonečný, tak ho nežime zbytočne
Ďalšou silnou spomienkou je skladba Time Is Ours. Je to pieseň o plytvajúcom čase, o neustálej honbe za nepodstatnými vecami, počas ktorej strácame to najcennejšie – prítomnosť a blízkosť. Celeste sa v tejto skladbe inšpirovala smrťou svojho starého otca.
Hoci prežil veľmi ťažký život, do poslednej chvíle z neho vyžarovala dobrota a láska. Aj tento moment sa stal pre Celeste impulzom, aby spomalila a prehodnotila, čo je skutočne dôležité. V knihe popisuje, že čím viac spievala o iných, tým viac nachádzala svoju pravdu.
Kultúrne korene a piesne pre tých, ktorých milujeme
Osobitnú kapitolu v knihe venuje svojim perzským koreňom. Jej matka pochádza z Iránu, a tak už v detstve vyrastala obklopená silnými vplyvmi tejto bohatej kultúry – v jedle, v hudbe, ale najmä v hodnotách rodiny. V jednej z piesní spomína známeho interpreta Faramarza Aslaniho a jeho skladbu Age Yeh Rooz, ktorá sa v nej hlboko zakorenila.
Z tohto pocitu vzišla potreba napísať mame uspávanku – pieseň, ktorá má byť poďakovaním za obetu a lásku. V slovách Celeste je zreteľná vďačnosť, no zároveň aj pochopenie ženskej sily a krehkosti, ktoré vníma nielen u svojej mamy, ale aj u seba.
Silná žena s jemnou dušou
Aj keď sa Celeste Buckingham niekedy ocitla na dne, zakaždým sa postavila. Dnes o tom hovorí otvorene, bez prikrášlenia, a jej kniha je dôkazom toho, že aj popová hviezda môže byť krehká, zraniteľná a hľadajúca.
Duševné zdravie, vnútorná rovnováha, sebaprijatie – to všetko sú témy, ktoré sa tiahnu jej piesňami aj kapitolami knihy. V rozhovoroch často spomína, že nebola pripravená na slávu, ktorá prišla veľmi skoro. No práve vďaka nej dokázala dospieť, pochopiť samú seba a inšpirovať ostatných.
