Nie je princezná, nečaruje, nelieta na drakoch ani nezachraňuje svet. Napriek tomu si Kika, obyčajné dievča z obyčajnej školy, získala srdcia detí po celom Slovensku. Má rada zvieratá, občas sa poriadne nahnevá na svojho malého brata Ďuriho, ale hlavne – má tie najlepšie kamarátky a poriadne dobrodružný život. To všetko si zapisuje do svojho denníka, ktorý sa stal námetom na sériu kníh Zuzany Štelbaskej, jednej z najobľúbenejších slovenských autoriek súčasnosti.
Séria začala knihou Nech už mám desať! a pokračovala titulom Nech už mám jedenásť!. Teraz vychádza tretia a zároveň posledná časť s názvom Nech už mám dvanásť!. Každý diel ponúka množstvo vtipných, ale aj dojemných momentov, v ktorých sa mnoho detí ľahko spozná. Kika síce doteraz všetky katastrofy len tak-tak obišla, no s dvanástkou prichádzajú zmeny, ktoré už nebudú len o kamarátstve a zvieratkách. Puberta sa totiž nezadržateľne blíži.
Príbehy z reálneho života, ktoré bavia aj poučia
Zuzana Štelbaská čerpá inšpiráciu z rôznych zdrojov. Niektoré príbehy vychádzajú z jej vlastných skúseností, iné sú výsledkom pozorovania sveta detí v jej okolí. Mnohé zážitky si zapisuje pri bežných prechádzkach ulicou, kde načúva detským rozhovorom a zachytáva ich aktuálny jazyk, nálady a výrazy. Takto vzniká autentický jazyk, ktorým Kika prehovára k svojim čitateľkám a čitateľom.
Ďuriho hlášky, ktoré v knihách pravidelne pobavia, sú skutočnými výrokmi autorkinho syna Filipa z jeho raného detstva. Práve vďaka nim získavajú knihy jedinečný tón a humor, ktorý nepôsobí umelo, ale vychádza zo života. V tretej časti už však Ďuri dospieva, a preto sa s touto etapou lúčime. No nahradia ho nové postavy, nové zmeny a nové výzvy.
Kika, zvieratá a puberta: recept na úspech
V tretej časti sa toho zmení veľa. Zvieratá opäť narušia domácu pohodu, niektoré postavy odídu a iné sa objavia úplne nečakane. No najväčšou zmenou prejde samotná Kika. Dvanásť rokov je vek, keď sa začína všetko meniť – telo, nálady, vzťahy aj pohľad na svet. A hoci sú niektoré veci trápne alebo zvláštne, práve tým si knihy získavajú sympatie.
Zuzana Štelbaská sa nevyhýba ani nepríjemným témam, no dokáže ich podať tak, aby deti pochopili, že nie sú samy, že niektoré veci sa dejú každému a že sa o nich dá hovoriť. S humorom, nadhľadom, ale aj úprimnosťou. Kniha nie je len zábavná, je aj terapeutická. Pomáha deťom pomenovať svoje pocity, uvedomiť si, že sa nemusia báť byť samy sebou, a učí ich empatii.
Prečo deti milujú denníkový štýl
Denníková forma, ktorú si autorka zvolila, má niekoľko výhod. Krátke kapitoly sú ľahko stráviteľné aj pre deti, ktoré inak nečítajú pravidelne. Príbehy pôsobia autenticky, sú písané bez zbytočnej pretvárky, a navyše ponúkajú možnosť nahliadnuť do sveta niekoho iného – čo je pre čitateľa vždy lákavé.
Denník je v literatúre výnimočný formát, pretože dovoľuje rozprávať príbeh bez autocenzúry. V Kikinom svete sme svedkami myšlienok, ktoré by inak zostali skryté, emócií, ktoré sa inak nevyslovujú, a drobností, ktoré vytvárajú celý vesmír dospievajúceho dievčaťa. A keď sa k tomu pridá podarená ilustrácia od Tomáša Kopeckého, výsledkom je vizuálne príťažlivá a obsahovo bohatá kniha.
Keď sa končí jedna etapa, začína nová
Hoci je tretia kniha záverečnou časťou série, neznamená to koniec príbehov, ktoré Kika mohla zažiť. Znamená to len, že sa uzatvára určitá kapitola. Autorka to vníma ako prirodzený vývoj, pretože s dvanástym rokom prichádzajú iné témy, možno menej detské, možno zložitejšie, ale stále plné emócií a zmien.
Kika sa navždy zapíše do sŕdc mladých čitateliek a čitateľov ako dievča, ktoré im rozumelo. Ako kamarátka, ktorá prežívala podobné situácie, ktorá mala podobné obavy a radosti. A hoci si už nové hlášky Ďuriho neprečítame, knihy budú žiť ďalej – v školách, v domácnostiach, v knižniciach, kde si ich budú odovzdávať ďalšie a ďalšie generácie detí.
Zuzana Štelbaská ukázala, že aj obyčajné veci môžu byť výnimočné, keď sú opísané s citom, humorom a pochopením. Kika nie je len postava z knihy. Je to hlas, ktorý hovorí za mnohé slovenské deti. A ten hlas si zaslúži byť počuť.
