Čo sa môže stať, keď si mladý pár kúpi obyčajnú plyšovú ovečku a zistí, že rozpráva, cíti ako človek a má vlastnú poriadne drzú povahu? Presne z tejto predstavy vyrastá nová slovenská detská kniha Drzaňa Beki od autorky Lucie Praus, ktorú ilustroval Filip Horník.

Kniha vyšla vo vydavateľstve Albatros 11. septembra 2026, má 88 strán a vydavateľstvo ju odporúča čitateľom od siedmich rokov.

Beki nie je obyčajná plyšová ovečka

Hlavnými ľudskými postavami príbehu sú Edita a Fedor, mladý pár, ktorý si Beki kúpi v stánku za pár eur. Čoskoro však zisťujú, že domov si nepriniesli obyčajný suvenír.

Beki je náladová, rada mudruje, papuľuje a predovšetkým má nezvyčajný talent dostať seba aj svoje okolie do problémov. Spoločný život sa tak mení na sériu bláznivých situácií, ktoré sa odohrávajú v mestskom byte, na chalupe v Nízkych Tatrách aj ďaleko za hranicami Slovenska.

Do príbehu sa dostane vyháňanie duchov, dovolenka v Mexiku, hrozba policajného zásahu či nedobrovoľný pobyt v mrazničke. Nechýba ani tajomný sused a stádo skutočných oviec, ku ktorým by sa Beki rada priblížila.

Za všetkými vylomeninami však zostáva jednoduchá otázka: dokáže si Beki nájsť priateľov a miesto, kam bude skutočne patriť?

Nápad vznikol vďaka skutočnej plyšovej ovečke

Za literárnou Beki stojí plyšová ovečka, ktorú si Lucia Praus s manželom kúpili ako suvenír počas jedného zo spoločných výletov. Postupne sa z nej doma stal akýsi ďalší člen rodiny, ktorého začali zo žartu zapájať do svojich rozhovorov.

Keď bola autorka neskôr na materskej dovolenke, začala premýšľať nad tým, že by ovečka mohla dostať vlastný ucelený príbeh.

Dôležitým impulzom bol aj jej syn. Lucia Praus mu rozprávala krátke vymyslené príbehy, básničky a pesničky o Beki a jeho reakcie ukázali, že nezbedná ovečka funguje aj ako detská postava.

„Mojím zámerom však vždy bolo, aby sa popri deťoch, ktorým je kniha primárne určená, mohli pobaviť aj rodičia, ktorí prípadne budú knihu deťom predčítavať,“ vysvetľuje autorka.

Práve preto v príbehu nezohráva úlohu iba samotná Beki. Veľkú časť jej dobrodružstiev prežívajú aj Edita a Fedor a niektoré situácie môžu byť povedomé rodičom, ktorí sa každý deň snažia pochopiť logiku svojich vlastných malých „drzáňov“.

Za humorom je aj príbeh o potrebe niekam patriť

Drzaňa Beki stavia predovšetkým na humore, absurdných situáciách a výraznej hlavnej postave. Pod bláznivými príhodami sa však ukrýva aj téma, ktorá je zrozumiteľná deťom aj dospelým.

Beki hľadá svoje miesto, snaží sa zapadnúť a chce cítiť, že ju má niekto rád. Jej pokusy pritom nie vždy dopadnú podľa predstáv a často spôsobia presný opak toho, čo zamýšľala.

Lucia Praus práve v tom vidí jednu z myšlienok knihy. Nie za každou detskou vylomeninou podľa nej musí byť úmysel niečo pokaziť. Niekedy môže ísť jednoducho o snahu získať pozornosť, byť prijatý alebo niekam patriť.

Humorný príbeh o živej plyšovej ovečke tak môže fungovať na dvoch úrovniach: ako dobrodružné čítanie pre deti a zároveň ako nenápadná pripomienka pre dospelých, že za nezbednosťou sa občas skrýva viac, než sa na prvý pohľad zdá.

Lucia Praus má k plyšovým hračkám blízko odmalička

Plyšová Beki navyše nie je v autorkinom živote prvou hračkou, ku ktorej si vytvorila silný vzťah. Už ako dieťa mala niekoľko obľúbených spoločníkov.

Spomína napríklad na Babúšika, poloplyšovú postavičku, ktorú istý čas nosila takmer všade, či na veľkého plyšového medveďa, o ktorého sa po prišití odpadnutého oka starala, akoby sa práve zotavoval po operácii. Neskôr zbierala plyšové korytnačky.

K vlastnej tvorbe mala Lucia Praus blízko už počas školy. Podľa profilu vydavateľstva sa písaniu venovala od detstva a ako stredoškoláčka uspela so zbierkou básní v súťaži Literárne Topoľčany. Neskôr študovala na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a pracovala ako novinárka.

Teraz k jej príbehom pribudla papuľnatá ovečka, ktorá sa síce neustále dostáva do problémov, no v skutočnosti hľadá niečo veľmi obyčajné: priateľstvo, rodinu a pocit, že niekam patrí.

Zdroj: Albatros Media Slovakia