Cosa Nostra, päť newyorských rodín, japonská jakuza či Medellínsky kartel sú známe z novín, filmov aj seriálov. Historik Ryan Gingeras však v knihe Mafia: Globálne dejiny ukazuje organizovaný zločin z oveľa širšej perspektívy. Sleduje, ako sa mafie počas storočí prispôsobovali spoločenským a ekonomickým zmenám a ako zasahovali do fungovania štátov, obchodu aj populárnej kultúry.

Slovenské vydanie knihy Mafia: Globálne dejiny vychádza v septembri 2026 vo vydavateľskej značke Lindeni spoločnosti Albatros Media Slovakia. Preklad pripravil Peter Tkačenko. Publikácia má 416 strán a v slovenskom vydaní je dostupná ako kniha aj e-kniha.

Od Al Caponeho a Escobara až po jakuzu

Ryan Gingeras sa nesústredí na jednu krajinu ani jediný typ organizovaného zločinu. Príbeh mafie sleduje naprieč kontinentmi a historickými obdobiami, pričom pracuje aj s menami, ktoré sa stali symbolmi zločineckého podsvetia.

Objavujú sa medzi nimi Al Capone, Pablo Escobar či čínsky gangster Jüe-šeng, no autor sa venuje aj Cosa Nostre, ruskému podsvetiu, jakuze, kartelom a ďalším formám organizovaného zločinu. Výsledkom nie je zbierka životopisov slávnych gangsterov, ale pokus vysvetliť, prečo takéto štruktúry vznikajú, ako prežívajú a prečo sa dokážu prispôsobiť prakticky každej dobe.

Gingeras pri tom vychádza z viac ako desaťročného výskumu. Mafiu skúma v troch širších oblastiach: vo vzťahu k zákonu a štátu, v ekonomike a globálnom obchode a napokon v populárnej kultúre, ktorá výrazne ovplyvnila spôsob, akým si spoločnosť gangsterov predstavuje.

Organizovaný zločin sa menil spolu so svetom

Jednou z hlavných myšlienok knihy je, že mafia nie je historickou zvláštnosťou patriacou k Sicílii alebo americkým mestám 20. storočia. Organizovaný zločin sa podľa Gingerasa neustále menil spolu s prostredím, v ktorom fungoval.

Kniha preto sleduje jeho vývoj v súvislosti s industrializáciou, globalizáciou a technologickými zmenami. Od banditov a lokálnych zločineckých skupín sa dostáva až k nadnárodným sieťam a súčasným debatám o takzvaných mafiánskych štátoch.

Dôležitá je pritom otázka hranice medzi podsvetím a legálnym svetom. Gingeras venuje pozornosť situáciám, keď sa záujmy zločineckých skupín stretávajú s podnikaním, štátnou mocou alebo politikou a jednotlivé svety už nie je možné jednoducho oddeliť.

Práve táto perspektíva posúva knihu ďalej od tradičných príbehov o mafiánskych bossoch, prestrelkách a pašovaní. Organizovaný zločin tu vystupuje ako súčasť širších dejín spoločnosti.

Prečo nás mafiáni fascinujú aj mimo skutočného podsvetia

Samostatnú úlohu zohráva v knihe populárna kultúra. Gangster sa počas 20. storočia stal jednou z výrazných postáv filmov, televízie, literatúry aj verejnej predstavivosti.

Mafia tak existuje v dvoch paralelných podobách. Jednu tvoria reálne zločinecké organizácie, násilie, korupcia a nelegálny obchod. Druhou je obraz podsvetia, ktorý si spoločnosť vytvorila prostredníctvom príbehov o mocných bossov, rodinách a vlastných pravidlách.

Gingeras skúma aj to, ako sa tieto dva svety navzájom ovplyvňujú a prečo sa z postavy gangstra stal globálne zrozumiteľný kultúrny symbol.

Ryan Gingeras skúma dejiny štátov aj organizovaného zločinu

Ryan Gingeras je profesorom na Naval Postgraduate School v Kalifornii a špecializuje sa na moderné dejiny východnej Európy, Balkánu, Turecka a Blízkeho východu. Jeho odborný profil dnes medzi oblasti expertízy výslovne zaraďuje aj organizovaný zločin.

Je autorom viacerých historických publikácií a jeho texty vyšli okrem odborných časopisov aj v médiách ako The New York Times, The Washington Post či Foreign Affairs. Pri knihe Mafia: Globálne dejiny tak vychádza zo skúsenosti historika, ktorý skúma zločin predovšetkým ako súčasť politických a spoločenských dejín.

Pozitívne reakcie získala kniha aj v zahraničí. Financial Times vyzdvihli jej široký záber a spôsob, akým Gingeras zachytáva organizovaný zločin ako globálny a prepojený fenomén. Booklist ju charakterizoval ako hodnotný historický pohľad na podsvetie a jeho premeny.

Mafia: Globálne dejiny tak nepristupuje k mafii ako k romantizovanému svetu z gangsterských filmov. Gingerasa zaujíma predovšetkým otázka, čo nám dejiny organizovaného zločinu hovoria o samotnej spoločnosti, o fungovaní moci a o hranici medzi tým, čo štát považuje za legálne a čo už označuje za zločin.

Zdroj: Albatros Media Slovakia