Vie, že má ísť spať, no zostane hore s mobilom. Pozná riziká alkoholu či cigariet, napriek tomu ich môže vyskúšať. Rozumie následkom svojich rozhodnutí, ale občas koná impulzívne. Neuropsychológ Robert Krause v novej knihe Detský mozog: Tínedžer vysvetľuje, prečo správanie dospievajúcich nemusí byť také nelogické, ako sa rodičom na prvý pohľad zdá, a ponúka praktické možnosti, ako s nimi komunikovať.

Dospievanie je obdobím výrazných biologických, psychických aj sociálnych zmien. Mozog stále dozrieva, tínedžer hľadá vlastnú identitu a rastie význam rovesníkov, emócií, samostatnosti aj názoru okolia.

Práve pochopenie toho, čo sa v tomto období deje, môže byť podľa Krauseho prvým krokom k tomu, aby sa z každého problému automaticky nestal konflikt medzi rodičom a dieťaťom.

„Veď už je dosť veľký na to, aby to pochopil“

Túto vetu si zrejme povedal nejeden rodič. Tínedžer predsa vie, že potrebuje spať, že celý večer na telefóne nie je ideálny a že alkohol, cigarety či iné návykové látky môžu mať vážne následky.

Vedieť však podľa Krauseho ešte automaticky neznamená, že sa človek v každej situácii podľa svojich vedomostí aj rozhodne.

Detský mozog: Tínedžer preto nemá byť ospravedlnením všetkého, čo dospievajúci urobí. Kniha sa skôr snaží rodičom, pedagógom a ďalším dospelým ukázať súvislosti, ktoré môžu byť za konkrétnym správaním.

Krause sa venuje spánku, motivácii na učenie, multitaskingu a kritickému mysleniu, ale aj úzkostiam, depresívnym stavom, sebapoškodzovaniu, návykovým látkam, sexualite či šikanovaniu.

Sociálne siete nie sú iba otázkou času pred obrazovkou

Samostatnou témou je digitálny svet, v ktorom dnešní tínedžeri vyrastajú.

V knihe sa objavuje aj údaj o mladých ľuďoch, ktorí trávia na sociálnych sieťach viac než tri hodiny denne. Podobné zistenie uvádza aj poradný dokument amerického Surgeon General: deti a dospievajúci s viac ako tromi hodinami používania sociálnych sietí denne vykazovali približne dvojnásobné riziko problémov s duševným zdravím vrátane symptómov depresie a úzkosti.

Takýto výsledok však nemožno zjednodušiť na tvrdenie, že tri hodiny sociálnych sietí automaticky spôsobia depresiu. Samotný americký poradný dokument upozorňuje, že vplyv sociálnych médií závisí od viacerých faktorov vrátane typu používania, obsahu, ktorému je mladý človek vystavený, a jeho individuálnej situácie.

Pre rodiča preto nemusí byť najdôležitejšou otázkou iba koľko času dieťa na sociálnych sieťach trávi. Podstatné môže byť aj to, čo tam robí, s kým komunikuje, akému obsahu je vystavené a ako sa po používaní sociálnych sietí cíti.

Čo robiť, keď rodič zistí, že tínedžer fajčí

Krause nezostáva iba pri vysvetľovaní fungovania mozgu. Kniha pracuje aj s konkrétnymi situáciami, ktoré môžu v rodine veľmi rýchlo prerásť do hádky.

Jednou z nich je zistenie, že tínedžer fajčí alebo experimentuje s návykovými látkami.

Namiesto okamžitého moralizovania či spustenia pripraveného rodičovského monológu ponúka Krause jednoduchú otázku:

„Teraz mi povedz, ako mám zareagovať.“

Takáto veta nemení fakt, že rodič má nastavené hranice a určitú zodpovednosť. Mení však spôsob, akým sa rozhovor začína.

Tínedžer dostáva priestor pomenovať situáciu vlastnými slovami a rodič môže zistiť viac o tom, čo rozhodnutiu predchádzalo. Či išlo o tlak partie, zvedavosť, snahu zapadnúť alebo niečo úplne iné.

Krause preto odporúča postupne posúvať komunikáciu od modelu rodič verzus dieťa smerom k rozhovoru dvoch ľudí, v ktorom má názor dospievajúceho reálne miesto.

Riskovanie nemusí znamenať iba problém

Dospievanie sa často spája s riskantným správaním, no ani riziko nemusí mať vždy negatívnu podobu.

Za zdravé riskovanie možno považovať napríklad vystúpenie pred publikom, prihlásenie sa na náročný kurz, nový šport, oslovenie človeka, ktorý sa nám páči, požiadanie o pomoc alebo priznanie vlastnej chyby.

Aj v takýchto situáciách človek vstupuje do neistoty a nevie presne, ako dopadne. Rozdiel je v tom, že výsledkom môže byť skúsenosť, ktorá podporuje samostatnosť, sebadôveru a schopnosť vyrovnať sa s neúspechom.

Úlohou rodiča tak nemusí byť odstrániť z tínedžerovho života každé riziko. Dôležitejšie môže byť pomôcť mu rozlíšiť, ktoré riziko ho môže posunúť a ktoré mu môže reálne ublížiť.

Tínedžer je piatou knihou série Detský mozog

Robert Krause je neuropsychológ a otec dvoch detí. Kniha Detský mozog: Tínedžer nadväzuje na tituly Novorodenec, Batoľa, Predškolák a Školák a je piatou časťou série venovanej jednotlivým etapám vývoja dieťaťa.

Novinka vyšla vo vydavateľstve IKAR, má 264 strán a je určená predovšetkým rodičom a ľuďom, ktorí pracujú s dospievajúcimi.

Kniha napokon neponúka recept na tínedžera, ktorý nikdy neodvrkne, nezabudne na povinnosti a vždy urobí presne to, čo od neho dospelí očakávajú.

Skôr pripomína, že medzi správaním, ktoré rodič vidí, a tým, čo sa v mladom človeku práve odohráva, môže byť podstatne viac, než sa zmestí do jednej hádky.

A niekedy môže byť užitočnejšie najskôr zistiť prečo, až potom riešiť čo s tým.

Zdroj: Milan Buno