Panna Mária Bohorodička
Slávnosť Panny Márie Bohorodičky je 1. januára. Pripomína Máriu ako Ježišovu matku a stojí na závere vianočnej oktávy, osemdenného slávenia Narodenia Pána.
LIFE ZONE · KALENDÁR
Ročný prehľad pre Slovensko. Zvoľte mesiac alebo si pozrite udalosti konkrétneho roka.
Slávnosť Panny Márie Bohorodičky je 1. januára. Pripomína Máriu ako Ježišovu matku a stojí na závere vianočnej oktávy, osemdenného slávenia Narodenia Pána.
Prvý január otvára nový kalendárny rok a na Slovensku pripomína aj vznik samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993.
Traja králi je zaužívaný názov sviatku Zjavenia Pána 6. januára. Pripomína klaňanie mudrcov Ježišovi a posolstvo, že je určený všetkým národom.
Fašiangy sú tradičným obdobím zábav, masiek a spoločných stretnutí medzi Trojkráľovým sviatkom a začiatkom pôstu. Ich koniec sa posúva podľa termínu Veľkej noci.
Krst Pána pripomína Ježišov krst v Jordáne od Jána Krstiteľa. V rímskokatolíckom kalendári ním končí vianočné obdobie a pozornosť sa presúva k Ježišovmu verejnému pôsobeniu.
Medzinárodný deň vzdelávania 24. januára pripomína význam učenia pre život človeka aj pre spoločnosť. Zahŕňa prístup k vzdelaniu, jeho kvalitu a možnosti učiť sa počas celého života.
Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu 27. januára je dňom spomienky na obete a vzdelávania o tom, kam môže viesť systematické prenasledovanie a odľudšťovanie ľudí.
Hromnice, cirkevne Obetovanie Pána, pripadajú na 2. februára. Pripomínajú prinesenie Ježiša do jeruzalemského chrámu a spájajú sa so svetlom a požehnaním sviec.
Popolcová streda začína pôstnu prípravu na Veľkú noc. Jej viditeľným znakom je popol pripomínajúci pominuteľnosť života a pozvanie k obráteniu.
Medzinárodný deň žien a dievčat vo vede 11. februára upriamuje pozornosť na prácu vedkýň a na možnosti dievčat klásť otázky, učiť sa a rozvíjať vedecké záujmy.
Svetový deň rozhlasu 13. februára pripomína silu hlasu, počúvania a príbehov, ktoré sa k publiku dostávajú prostredníctvom rozhlasového vysielania.
Prvá pôstna nedeľa pripomína Ježišovo pokúšanie na púšti. Vstupuje sa ňou do nedeľnej časti pôstnej prípravy, ktorá sa začala Popolcovou stredou.
Valentín 14. februára je príležitosť venovať pozornosť partnerskému vzťahu a povedať nahlas to, čo v bežných dňoch zostáva samozrejmosťou.
Druhá pôstna nedeľa prináša evanjelium o Ježišovom premenení. Popri pôstnom úsilí pripomína nádej a slávu, ku ktorej smeruje veľkonočný príbeh.
Medzinárodný deň materinského jazyka 21. februára pripomína hodnotu jazykov, ktorými sa učíme pomenovať svet, aj význam jazykovej rozmanitosti pri vzdelávaní.
Matej sa v ľudovom kalendári viaže k 24. februáru a k pranostike Matej ľady láme. Tento februárový termín zachytáva predstavy o prechode zo zimy k jari; súčasná cirkevná pripomienka apoštola Mateja má dátum 14. mája.
Tretia pôstna nedeľa posúva prípravu na Veľkú noc k témam obrátenia a krstu. Známy je najmä príbeh Samaritánky a živej vody, čítaný v cykle A.
Štvrtá pôstna nedeľa sa nazýva Laetare, raduj sa. Uprostred pôstnej prípravy pripomína radosť a nádej spojené s blížiacou sa Veľkou nocou.
Medzinárodný deň žien 8. marca pripomína práva, rovné príležitosti a prínos žien v spoločnosti. Osobné poďakovanie môže byť jeho súčasťou, zmysel dňa je však širší.
Gregor pripadá v historickom ľudovom kalendári na 12. marca. Spája sa najmä s gregoráciami: obchôdzkami žiakov, ktorí piesňami a vinšami pripomínali školu a zbierali naturálie pre miestneho učiteľa.
Piata pôstna nedeľa stojí dva týždne pred Veľkou nocou. Zvlášť známy je jej príbeh o vzkriesení Lazára v cykle A, ktorý obracia pozornosť k nádeji na život.
Jozef pripadá na 19. marca. Kresťanská tradícia v tento deň pripomína manžela Panny Márie a Ježišovho pestúna. V slovenskej ľudovej kultúre mal dátum aj jarný rozmer: ľudia vinšovali Jozefom a všímali si prebúdzanie polí a prírody.
Jarná rovnodennosť je presný astronomický okamih, ktorým sa na severnej pologuli začína jar. Nie je to každý rok automaticky 21. marec.
Medzinárodný deň šťastia je 20. marca. OSN ním pripomína význam šťastia a životnej spokojnosti pre ľudí aj pre rozhodovanie o rozvoji spoločnosti; nie je to povinnosť cítiť sa v tento deň dobre.
Kvetná nedeľa pripomína Ježišov vstup do Jeruzalema a otvára Svätý týždeň. Slávnostné ratolesti a čítanie pašií v nej spájajú privítanie s príbehom utrpenia.
Medzinárodný deň lesov je 21. marca. Pripomína význam všetkých typov lesov a stromov a ponúka príležitosť spoznať les ako živé prostredie, o ktoré sa treba dlhodobo starať.
Svetový deň poézie 21. marca pozýva počúvať jazyk inak: cez rytmus, obraz, hlas a významy, ktoré krátky text dokáže otvoriť.
Svetový deň vody 22. marca pripomína význam sladkej vody, prístupu k nej a rozumného hospodárenia s vodnými zdrojmi.
Zelený štvrtok pripomína Ježišovu Poslednú večeru s učeníkmi. Večernou omšou na pamiatku Pánovej večere sa začína veľkonočné trojdnie.
Veľký piatok je kresťanským dňom pripomínania Ježišovho utrpenia a smrti na kríži. V rímskokatolíckom slávení má osobitné obrady a neslávi sa bežná svätá omša.
Biela sobota je dňom ticha pri Ježišovom hrobe. Po zotmení sa začína veľkonočná vigília, ktorej svetlo, čítania a krstné obrady už patria k oslave zmŕtvychvstania.
Svetový deň divadla 27. marca pripomína živé stretnutie tvorcov a publika. Pozornosť patrí príbehom na javisku aj práci, ktorá umožňuje, aby predstavenie vzniklo.
Veľkonočná nedeľa je kresťanskou oslavou Ježišovho zmŕtvychvstania a vrcholom cirkevného roka. Jej dátum sa mení a určuje aj termíny pôstu či Turíc.
Slovenský Deň učiteľov 28. marca je príležitosť všimnúť si ľudí, ktorí nás naučili viac než iba správne odpovede: pýtať sa, rozumieť a skúšať znova, keď sa niečo nepodarí.
Pri jarnej zmene času preskočia hodiny na Slovensku z 02:00 rovno na 03:00. Noc má o hodinu menej a popoludňajšie svetlo sa na hodinách posunie neskôr.
Veľkonočný pondelok pokračuje v oslave zmŕtvychvstania. Na Slovensku sa s ním spájajú návštevy, šibačka alebo oblievačka, ktorých podoba sa líši podľa regiónu a rodiny.
Prvý apríl je 1. apríla a spája sa so žartmi, vymyslenými správami a posielaním niekoho za neexistujúcou úlohou. Dobrý prvoaprílový nápad dokáže prekvapiť a rozosmiať; najlepšie funguje, keď sa na ňom môže zasmiať aj človek, ktorého sa týka.
Zvestovanie Pána pripomína evanjeliový príbeh, v ktorom anjel Gabriel oznamuje Márii narodenie Ježiša. Zvyčajne sa spája s 25. marcom. Pre rok 2027 však slovenský ročný kalendár uvádza presunuté slávenie 5. apríla.
Svetový deň zdravia 7. apríla obracia pozornosť na podmienky, v ktorých ľudia žijú, a na dostupnosť zdravotnej starostlivosti. Je to príležitosť hovoriť o zdraví aj ako o spoločnej zodpovednosti.
Svetový deň umenia 15. apríla pripomína, ako tvorba pomáha vyjadrovať skúsenosti, objavovať iné pohľady a viesť rozhovor aj tam, kde samotné slová nestačia.
Deň Zeme 22. apríla obracia pozornosť na prírodu a prostredie, od ktorých závisí každodenný život. Najväčší zmysel má vtedy, keď sa z jedného gesta stane zrozumiteľný návyk.
Svetový deň knihy a autorských práv 23. apríla spája radosť z čítania s uznaním ľudí, ktorí knihy vytvárajú. Pripomína, že za príbehom aj poznaním stojí tvorivá práca.
Juraj sa v slovenskom ľudovom kalendári viaže k 24. aprílu. Bol dôležitým medzníkom jarného hospodárskeho roka: spájal sa s prvým vyháňaním dobytka na pašu, spoločnými zvykmi a pozorovaním prírody.
Medzinárodný deň tanca 29. apríla pripomína tanec ako umelecký jazyk a spôsob stretávania ľudí. Pozýva všímať si rozdielne tanečné tradície aj súčasnú tvorbu.
Stavanie mája sa tradične spája s predvečerom 1. mája, teda s večerom 30. apríla a prvým májovým dňom. Ozdobený strom mohol vyjadrovať náklonnosť dievčaťu alebo sa stať spoločným májom obce. Miestne zvyky poznajú aj iné termíny vrátane obdobia pred Turícami.
Sviatok práce 1. mája pripomína úsilie o dôstojné pracovné podmienky, primeraný pracovný čas a priestor na odpočinok.
Nanebovstúpenie Pána pripomína zavŕšenie Ježišovho pozemského pôsobenia a jeho návrat k Otcovi. Na Slovensku sa slávi vo štvrtok štyridsiateho dňa Veľkej noci.
Ôsmy máj je spomienkou na porážku nacistického Nemecka a koniec druhej svetovej vojny v Európe v roku 1945.
Deň Európy 9. mája pripomína myšlienku mierovej spolupráce, z ktorej vyrástla európska integrácia. Viaže sa na Schumanovo vyhlásenie z roku 1950.
Deň matiek je príležitosť povedať mame konkrétne ďakujem: za starostlivosť, čas a veci, ktoré často zostávajú bez povšimnutia. Na Slovensku patrí druhej májovej nedeli.
Ľadoví muži, nazývaní aj traja zamrznutí, pripadajú na 12. až 14. mája: Pankrác, Servác a Bonifác. V ľudových pranostikách označujú obdobie obáv z jarného ochladenia a mrazov, ktoré boli dôležité najmä pre ovocinárov a vinohradníkov.
Medzinárodný deň rodiny 15. mája pripomína vzťahy, starostlivosť a podmienky, v ktorých rodiny žijú. Týka sa spoločného času aj pomoci, ktorú si ľudia rozdeľujú každý deň.
Žofia pripadá v slovenskom ľudovom kalendári na 15. mája, hneď po Pankrácovi, Servácovi a Bonifácovi. S jej dňom sa spájajú pranostiky o ohrození úrody neskorým chladom aj staršie hospodárske zvyky.
Turíce, slávnosť Zoslania Ducha Svätého, završujú päťdesiatdňové veľkonočné obdobie. Pripomínajú dar Ducha učeníkom a začiatok ich verejného ohlasovania.
Medzinárodný deň svetla 16. mája pripomína, ako sa svetlo spája s vedou, technológiami, umením aj každodenným pozorovaním sveta.
Medzinárodný deň múzeí 18. mája pozýva objavovať príbehy ukryté v predmetoch a zbierkach. Pripomína aj prácu, vďaka ktorej sa kultúrne a prírodné dedičstvo zachováva a sprístupňuje.
Svetový deň včiel 20. mája pripomína význam včiel a ďalších opeľovačov pre prírodu a potraviny. Je to príležitosť všimnúť si, kto navštevuje kvety v našom okolí.
Slávnosť Najsvätejšej Trojice pripomína kresťanskú vieru v jedného Boha v troch osobách: Otca, Syna a Ducha Svätého. Slávi sa nedeľu po Turícach.
Božie telo je zaužívaný názov slávnosti Najsvätejšieho Kristovho tela a krvi. Kresťania ňou osobitne vyjadrujú úctu k Eucharistii, ktorú spájajú s Ježišovou Poslednou večerou.
Medzinárodný deň detí 1. júna je na Slovensku príležitosťou venovať deťom radosť, pozornosť a priestor povedať, čo je pre ne dôležité.
Slávnosť Najsvätejšieho Srdca Ježišovho vyjadruje úctu ku Kristovej láske. Obraz srdca odkazuje na celú jeho osobu a darovanie sa ľuďom.
Svetový deň životného prostredia pripadá na 5. júna. Pripomína, že ochrana prírody zahŕňa aj rozhodnutia v domácnosti, obci, škole či vo firme: čo spotrebujeme, čo vyhodíme a aké prostredie okolo seba vytvárame.
Medard pripadá v ľudovom kalendári na 8. júna a najviac sa spája s výrokom Medardova kvapka štyridsať dní kvapká. Pranostika pripomína daždivé obdobia na začiatku leta, neznamená však, že dážď v tento deň zaručí štyridsať dní nepretržitých zrážok.
Svetový deň oceánov pripadá na 8. júna. Venuje pozornosť oceánu ako dôležitej súčasti života na Zemi a spoločnej zodpovednosti za jeho ochranu a udržateľné využívanie.
Deň otcov pripomína blízkosť, starostlivosť a čas, ktorý otec venuje deťom. Na Slovensku sa oslavuje tretiu júnovú nedeľu.
Letný slnovrat prináša na Slovensku najdlhší deň a najkratšiu noc roka. Zároveň otvára astronomické leto na severnej pologuli.
Medzinárodný deň jogy 21. júna dáva priestor spoznávať tradíciu a prax s indickými koreňmi, jej históriu aj dnešné podoby.
Dvadsiaty prvý jún sa spája s hudobnou príležitosťou Fête de la Musique, známou aj ako Svetový deň hudby. V centre je živá hudba a možnosť deliť sa o ňu s publikom.
Dvadsiaty štvrtý jún patrí v rímskokatolíckej tradícii Narodeniu svätého Jána Krstiteľa. Jeho príbeh sa odlišuje od Jána evanjelistu aj od ľudových zvykov svätojánskej noci.
Svätí Peter a Pavol sa v rímskokatolíckom kalendári spoločne pripomínajú 29. júna. Dvaja apoštoli predstavujú odlišné životné príbehy, ktoré spája svedectvo viery a služba kresťanskému spoločenstvu.
Sviatok svätých Cyrila a Metoda 5. júla pripomína solúnskych bratov a ich misiu medzi Slovanmi. Spája náboženské posolstvo s jazykom, vzdelanosťou a kultúrnym dedičstvom.
Anna pripadá na 26. júla. Katolícka tradícia v tento deň pripomína svätých Annu a Joachima, rodičov Panny Márie. V slovenskom ľudovom kalendári sa k letnému dňu pridali anenské zábavy aj známa pranostika o chladných ránach.
Medzinárodný deň priateľstva pripadá na 30. júla. OSN v ňom zdôrazňuje priateľstvo medzi ľuďmi, krajinami a kultúrami ako cestu k porozumeniu a mierovému spolužitiu.
Premenenie Pána pripadá na 6. augusta. Pripomína evanjeliový príbeh, v ktorom učeníci Peter, Jakub a Ján vidia Ježiša na vrchu v sláve, spolu s Mojžišom a Eliášom. Kresťanský výklad ho spája s nádejou na vzkriesenie a s výzvou počúvať Ježiša.
Nanebovzatie Panny Márie pripadá na 15. augusta. Katolícka cirkev v tento deň slávi vieru, že Mária bola po skončení pozemského života prijatá do nebeskej slávy s telom i dušou. Slávnosť sa spája s nádejou na vzkriesenie a večný život.
Výročie Slovenského národného povstania 29. augusta pripomína ozbrojený odpor proti nacizmu a začiatok povstania v roku 1944.
Deň Ústavy Slovenskej republiky 1. septembra pripomína prijatie základného zákona štátu v roku 1992.
Narodenie Panny Márie pripadá na 8. septembra. Katolícka cirkev si pripomína narodenie Ježišovej matky a jej miesto v kresťanskom príbehu spásy. Ide o mariánsky sviatok, odlišný od Vianoc, keď sa slávi narodenie Ježiša.
Medzinárodný deň gramotnosti 8. septembra pripomína, čo človeku umožňuje čítanie a písanie: porozumieť informáciám, rozhodovať o svojich veciach a zapájať sa do spoločnosti.
Povýšenie svätého kríža pripadá na 14. septembra. Kresťanská tradícia v kríži pripomína Ježišovu lásku, obetu a nádej na vzkriesenie. Názov sviatku vyjadruje osobitnú úctu ku krížu ako jednému z hlavných kresťanských znamení.
Sedembolestná Panna Mária je patrónkou Slovenska a jej sviatok pripadá na 15. september. Názov pripomína Máriinu účasť na bolestných udalostiach Ježišovho života.
Medzinárodný deň mieru je 21. septembra. OSN ho spája s posilňovaním mieru a s výzvou na nenásilie a prímerie; pripomína aj každodennú prácu na spolužití, rešpekte a riešení sporov bez násilia.
Jesennou rovnodennosťou sa na severnej pologuli začína astronomická jeseň. Je to zmena polohy Slnka voči zemskému rovníku, nie deň posúvania hodín.
Medzinárodný deň hudby 1. októbra pripomína hudbu ako priestor kultúrnej výmeny, počúvania a stretávania ľudí. Má iný pôvod aj dátum než júnová Fête de la Musique.
Medzinárodný deň starších osôb 1. októbra pripomína dôstojnosť, samostatnosť a prínos starších ľudí. Má byť aj dňom, keď ich počúvame, nielen keď o nich hovoríme.
Svetový deň učiteľov obracia pozornosť na to, čo učitelia prinášajú spoločnosti a aké podmienky potrebujú, aby mohli dobre učiť. Pripomína sa 5. októbra.
Svetový deň potravín pripadá na 16. októbra. Venuje sa dostupnosti potravín a úsiliu, aby ľudia mali prístup k dostatočnému, bezpečnému a výživnému jedlu; pripomína aj cestu potravín od výroby po náš stôl.
Dvadsiaty ôsmy október pripomína vznik spoločného štátu Čechov a Slovákov v roku 1918 a zmenu, ktorá uzavrela éru Rakúsko-Uhorska.
Halloween pripadá na 31. októbra a dnes sa spája najmä s maskami, tekvicami a večernými podujatiami. Jeho dátum treba odlišovať od sviatku Všetkých svätých aj od Dušičiek.
Pri jesennej zmene času sa hodiny vracajú z 03:00 na 02:00. Jedna hodina sa zopakuje a na Slovensku sa obnoví štandardný stredoeurópsky čas.
Sviatok Všetkých svätých 1. novembra pripomína všetkých, ktorí podľa kresťanskej viery žijú v Božej blízkosti. Zahŕňa aj ľudí, ktorých mená nie sú všeobecne známe.
Pamiatka zosnulých, známa ako Dušičky, je 2. novembra. V katolíckej tradícii je dňom modlitby za zomrelých a nádeje na život s Bohom.
Svetový deň vedy pre mier a rozvoj 10. novembra pripomína, prečo má vedecké poznanie význam aj mimo laboratórií: pri spoločných rozhodnutiach, vzdelávaní a riešení problémov.
Martin pripadá na 11. novembra a spája sa so svätým Martinom z Tours. V ľudovej tradícii je známy aj obraz Martina na bielom koni, ktorý pripomína príchod zimného počasia; sneh v tento deň však nie je zaručený.
Sedemnásty november, Deň boja za slobodu a demokraciu, pripomína udalosti, pri ktorých sa študentský protest stal impulzom k pádu komunistického režimu v roku 1989.
Medzinárodný deň mužov 19. novembra je príležitosťou poďakovať mužom za konkrétny prínos a venovať pozornosť ich vzťahom, zdraviu a životným podmienkam.
Svetový deň detí je 20. novembra a sústreďuje sa na práva detí. Jeho dátum pripomína prijatie Deklarácie práv dieťaťa v roku 1959 a Dohovoru o právach dieťaťa v roku 1989; na Slovensku je samostatnou známou príležitosťou aj Medzinárodný deň detí 1. júna.
Slávnosť Krista Kráľa uzatvára nedele liturgického roka pred adventom. Kresťanský titul kráľa vyjadruje Kristovu vládu pravdy, spravodlivosti a lásky.
Katarína pripadá na 25. novembra a spája sa so svätou Katarínou Alexandrijskou. V tradičnom slovenskom kalendári patrila k výrazným dňom neskorej jesene: konali sa posledné tanečné zábavy pred adventom a s dátumom sa viazali aj staré ľudové predstavy.
Prvá adventná nedeľa začína advent aj nový liturgický rok. Jej hlavnou témou je bdelosť: pripraviť sa na Kristov príchod a nezostať iba pri vonkajších prípravách.
Advent je čas očakávania Vianoc. Kresťanom pripomína narodenie Ježiša aj nádej na jeho príchod; doma ho často sprevádza veniec so štyrmi sviecami.
Ondrej pripadá na 30. novembra a spája sa so svätým Ondrejom, apoštolom. V tradičnej slovenskej kultúre patril aj k dňom veštenia a predstáv o závere jesene; tie dnes približujú niekdajšie zvyky a očakávania ľudí.
Medzinárodný deň osôb so zdravotným postihnutím pripadá na 3. decembra. Zdôrazňuje dôstojnosť, práva a možnosti plného zapojenia ľudí so zdravotným postihnutím do spoločnosti vrátane prístupného prostredia a informácií.
Deň svätej Barbory 4. decembra má výrazné miesto v baníckej tradícii. Pripomína sväticu uctievanú ako patrónku baníkov a zároveň rozličné predvianočné ľudové obyčaje.
Druhá adventná nedeľa prináša do prípravy na Vianoce výzvu Jána Krstiteľa pripraviť cestu Pánovi. Na adventnom venci sa pridáva druhá svieca.
Medzinárodný deň dobrovoľníkov je 5. decembra. Je príležitosťou oceniť ľudí, ktorí dobrovoľne venujú čas a schopnosti druhým, a ukázať, ako ich práca prispieva k životu komunít a k rozvoju spoločnosti.
Mikuláš 6. decembra pripomína svätého Mikuláša, biskupa z Myry, a tradíciu obdarúvania. Deti ho poznajú najmä cez návštevy a drobné darčeky spájané s týmto dňom.
Nepoškvrnené počatie Panny Márie 8. decembra pripomína katolícku vieru, že Mária bola od svojho počatia uchránená od dedičného hriechu. Týka sa Máriinho počatia, nie počatia Ježiša.
Deň ľudských práv 10. decembra pripomína, že dôstojnosť a práva patria každému človeku. Dátum sa viaže na prijatie Všeobecnej deklarácie ľudských práv v roku 1948.
Tretia adventná nedeľa sa volá Gaudete, teda radujte sa. Do adventného očakávania vnáša dôraz na radosť z blízkosti Vianoc a Pána.
Lucia 13. decembra spája spomienku na kresťanskú sväticu s výraznými zimnými ľudovými zvykmi. Na Slovensku sú známe najmä biele postavy Luciek a symbolické ometanie domácností.
Štvrtá adventná nedeľa je poslednou nedeľou pred Vianocami. Pozornosť sa obracia na udalosti pred Ježišovým narodením a na prijatie, ktoré mu pripravujú Mária a Jozef.
Zimný slnovrat je na Slovensku najkratším dňom a najdlhšou nocou roka. Po ňom sa denné svetlo postupne začína vracať.
Vianoce spájajú kresťanské slávenie Ježišovho narodenia s rodinnými a miestnymi zvykmi. Na Slovensku sa sviatočné stretnutia často sústreďujú na 24., 25. a 26. december.
Štedrý deň 24. decembra je časom príprav, spoločného stola a rodinných zvykov, ktoré majú v každej domácnosti trochu inú podobu.
Narodenie Pána je kresťanskou oslavou narodenia Ježiša Krista v Betleheme. Pripadá na 25. december, ktorý sa na Slovensku nazýva prvým sviatkom vianočným.
Sviatok Svätej rodiny pripomína Ježiša, Máriu a Jozefa. Uprostred vianočných dní obracia pozornosť na rodinný život, vzájomnú starostlivosť a každodenné spolužitie.
Druhý sviatok vianočný pripadá na 26. december. V cirkevnej tradícii sa tento dátum spája so svätým Štefanom, prvým kresťanským mučeníkom.
Sviatok svätého Jána, apoštola a evanjelistu, sa spája s 27. decembrom. Pripomína Ježišovho učeníka a svedectvo o Božej láske, ktoré má v Jánových spisoch výrazné miesto.
Sväté neviniatka 28. decembra pripomínajú deti zabité podľa Matúšovho evanjelia na Herodesov rozkaz v Betleheme a okolí. Sviatok obracia pozornosť aj na ochranu detí.
Silvester je 31. december, posledný deň občianskeho roka. Spája sa s bilancovaním, stretnutiami a privítaním Nového roka o polnoci.
Meniny a udalosti mesiaca.
Meniny a udalosti mesiaca.
Meniny a udalosti mesiaca.
Meniny a udalosti mesiaca.
Meniny a udalosti mesiaca.
Meniny a udalosti mesiaca.
Meniny a udalosti mesiaca.
Meniny a udalosti mesiaca.
Meniny a udalosti mesiaca.
Meniny a udalosti mesiaca.
Meniny a udalosti mesiaca.
Meniny a udalosti mesiaca.



















