Život nie je nikdy čiernobiely, a najmä partnerské vzťahy v sebe ukrývajú vrstvy, o ktorých často ani netušíme, kým nezačnú vychádzať na povrch. Slovenská autorka Barbora Pauličková vo svojom najnovšom románe Kdesi medzi koncami a začiatkami odvážne otvára témy, ktoré sa mnohí ľudia obávajú pomenovať nahlas, a ponúka príbeh, ktorý sa dotkne každého, kto aspoň raz pocítil pochybnosti o láske alebo o sebe samom. Už od prvých strán nás vtiahne do príbehu, kde sa láska neviaže na jeden vzťah ani na jedinú podobu, a kde autenticita a hľadanie vlastnej pravdy stoja nad spoločenskými očakávaniami.
Príbeh je o Tamare a Petrovi, ktorí spolu žijú niekoľko rokov v stabilnom vzťahu, ktorý síce nie je dokonalý, no funguje v intenciách bežného života. Nechýbajú v ňom kompromisy, rutina a občasná nuda, ktoré sú bežnou súčasťou dlhodobého spolužitia. Tamara sa však začína pýtať otázky, ktoré mnohí potláčajú – je Peter naozaj tým, s ktorým chce prežiť celý život, založiť rodinu a víkendy tráviť na chate kdesi na Orave či Liptove, alebo jej srdce túži po niečom inom. Práve táto jej vnútorná neistota je odrazovým mostíkom pre všetko, čo sa v ich živote začne diať.
Všetko sa obráti v momente, keď Tamara stretáva Silviu, ženu, ktorá v nej prebudí nové túžby a prinesie do jej sveta nečakané otázky. Silvia je charizmatická a melancholická, jej prítomnosť však pre Tamaru znamená oveľa viac než len náhodné očarenie. V jej blízkosti Tamara cíti, že objavuje vlastné hranice a poznáva stránky samej seba, o ktorých netušila. Medzi nimi dvoma sa začne odvíjať krehká sieť vzťahu, ktorý balansuje na hrane medzi priateľstvom, túžbou a láskou. Peter, ktorý spočiatku nedokáže pochopiť, čo sa deje, sa postupne ocitá v centre vzťahového trojuholníka, ktorý ho núti klásť si otázky o vlastnej mužskej identite, o hraniciach slobody a o tom, či existuje šťastie v modeli vzťahu, ktorý presahuje tradičné predstavy o monogamii.
Hľadanie autenticity v moderných vzťahoch
Barbora Pauličková vo svojom románe skúma tému autenticity, ktorá je v partnerských vzťahoch často skloňovaná, no málokedy naozaj žitá. Postavy jej príbehu túžia byť verné sebe, aj keď to znamená vzdialiť sa od spoločenských očakávaní alebo riskovať bolestivé straty. Tamara sa zamýšľa, či je správne ostať vo vzťahu, ktorý funguje, no nenapĺňa všetky jej túžby, alebo sa vydať na cestu, ktorá jej môže priniesť slobodu, ale aj samotu.
Peter, hoci spočiatku zaskočený, začína chápať, že život možno nemusí byť len o výhradnej láske k jednej žene. V jeho vnútri klíčia myšlienky o polyamórii, ktorá mu otvára nový pohľad na partnerstvo a na možnosti, ako možno budovať vzťahy založené na úprimnosti a rešpekte. Medzi trojicou vzniká spletitá sieť túžob, pochybností a nevyjadrených potrieb, ktorá núti každého z nich postaviť sa vlastným strachom čelom.
Autorka zachytáva tento proces s veľkou jemnosťou a psychologickou presnosťou. Vyhýba sa moralizovaniu či lacným dramatickým efektom a sústreďuje sa na vnútorné pochody svojich postáv. Vďaka tomu pôsobí príbeh neuveriteľne uveriteľne a blízko každému, kto sa niekedy ocitol na rázcestí medzi tým, čo sa od neho očakáva, a tým, po čom jeho srdce naozaj túži.
Odvaha otvoriť tému polyamórie a bisexuality
Jednou z najväčších predností románu Kdesi medzi koncami a začiatkami je odvaha autorky otvoriť tému, ktorá je na Slovensku stále vnímaná ako tabu. Polyamória, bisexualita či otázky emocionálnej autenticity sú témy, ktorých sa mnohí autori boja, alebo ich zľahčujú. Barbora Pauličková však k nim pristupuje s obrovskou citlivosťou a rešpektom, čím dokáže priblížiť čitateľom ich ľudskú a psychologickú stránku.
Silvia, ako nová postava v Tamarinom živote, nie je vykreslená ako narušiteľka vzťahu, ale ako spúšťač otázok a pochybností, ktoré v Tamare už dlhšie driemali. Jej charizma, zmysel pre humor, ale aj melanchólia ju robia komplexnou osobnosťou, ktorá pôsobí veľmi reálne. Každá scéna, v ktorej sa Silvia objaví, je nabitá napätím a zároveň jemnosťou, čo podčiarkuje psychologickú hĺbku románu.
Peter prechádza vlastnou cestou, na ktorej si uvedomuje, že jeho láska k Tamare nemusí byť ohrozená tým, že Tamara cíti náklonnosť aj k inej žene. Román tak ukazuje, že aj muži môžu byť súčasťou príbehov o polyamórii, a že ich pocity žiarlivosti, neistoty či úzkosti sú rovnako dôležité ako ženské. Všetko je podané veľmi civilne, bez zbytočných gest či moralizovania.
Citová hĺbka a civilný štýl písania
Jedným z najvýraznejších znakov románu je civilný štýl písania, ktorý pôsobí autenticky a presvedčivo. Barbora Pauličková nestavia na veľkých gestách ani dramatických zvratoch, jej sila spočíva v pozorovaní každodenných situácií, v zachytávaní tichých okamihov, kde sa rodia tie najdôležitejšie rozhodnutia. Čitateľ má pocit, akoby čítal o reálnych ľuďoch, ktorí mu pokojne môžu sedieť oproti v kaviarni.
Dialógy medzi postavami sú prirodzené, iskria humorom aj zraniteľnosťou, a často prezrádzajú viac, než si postavy uvedomujú. Veľmi silné sú momenty, keď Tamara a Silvia vedú intímne rozhovory, ktoré balansujú na hrane flirtu a úprimného vyznania, ako napríklad, keď sa Silvia pýta, či podľa vône možno spoznať chuť. Takéto pasáže dodávajú príbehu hĺbku a zároveň odľahčenie, vďaka ktorému román nepôsobí ťaživým dojmom.
Je obdivuhodné, ako autorka dokáže s niekoľkými vetami naznačiť napätie medzi postavami, ich vnútorné dilemy a túžbu po láske, ktorá nemusí mať len jednu podobu. Je to štýl, ktorý si čitateľa podmaní práve tým, že nič nevnucuje a necháva mu priestor vytvoriť si vlastný názor.
Pre koho je kniha určená
Román Kdesi medzi koncami a začiatkami je ako stvorený pre čitateľov, ktorí vyhľadávajú príbehy o vzťahoch, ktoré presahujú romantické klišé. Je určený tým, ktorí chcú vidieť lásku bez ružových okuliarov, ktorí sa neboja klásť si nepríjemné otázky a premýšľať o tom, kde končia hranice slobody a začína záväzok voči druhému človeku.
Táto kniha nie je len o vzťahoch medzi mužom a ženou alebo medzi ženami, ale najmä o vzťahu človeka k sebe samému. Ukazuje, že šťastie môže mať mnoho podôb, a že vernosť nie je len otázkou tela, ale aj úprimnosti k vlastným citom. Práve preto osloví čitateľky aj čitateľov, ktorí chcú pochopiť, čo znamená byť autentický a čo všetko sme ochotní obetovať, aby sme mohli zostať sami sebou.
Príbeh Barbory Pauličkovej prináša nádej, že aj tie najzložitejšie situácie môžu viesť k rastu a sebapoznaniu. Je to román, ktorý zostane v mysli dlho po jeho dočítaní, pretože sa dotýka najcitlivejších miest nášho vnútra.
Keď láska nemá hranice
Kdesi medzi koncami a začiatkami je román, ktorý búra predstavy o tom, ako by mali vyzerať partnerské vzťahy a čo všetko v nich možno považovať za správne či nesprávne. Barbora Pauličková odvádza skvelú prácu v tom, ako krehko a zároveň úprimne vykresľuje ľudí, ktorí sa ocitli na pomedzí lásky, túžby a obáv.
Tamara, Peter a Silvia sú postavy, ktoré sa snažia nájsť rovnováhu medzi tým, čo od nich očakáva spoločnosť, a tým, čo naozaj chcú. Ich príbeh ukazuje, že polyamória nemusí byť len módnym výstrelkom, ale autentickou voľbou, ktorá prináša nielen radosť, ale aj náročné otázky.
Táto kniha je výnimočná tým, že sa nebojí pomenovať veci pravým menom, no pritom zostáva nežná a ľudská. Čitateľom dáva možnosť zamyslieť sa nad tým, ako by reagovali, keby sa ocitli v podobnej situácii. A možno im dá odvahu skúmať vlastné túžby, hranice a definíciu lásky, ktorá nemusí byť len jedna.
Kdesi medzi koncami a začiatkami je jednoducho kniha, ktorá stojí za prečítanie, pretože otvára témy, o ktorých sa u nás ešte stále príliš nehovorí. A práve preto je taká dôležitá.
