Čo ak sa nedokážete prihovoriť svetu a človek oproti vám ho pomaly prestáva vidieť? Hodiny gréčtiny od Han Kang spájajú ženu, ktorá stratila hlas, s mužom prichádzajúcim o zrak a nechávajú ich stretnúť sa na mieste, kde by to čakal málokto. Na kurze starogréčtiny.
Nie je to príbeh postavený na veľkých gestách ani rýchlych zvratoch. Je to tichý román o strate, jazyku, osamelosti a blízkosti, ktorá môže vzniknúť aj vtedy, keď slová prestanú fungovať.
Han Kang pritom nehovorí iba o tom, čo človek stráca. Oveľa viac ju zaujíma, či sa aj po veľkom páde ešte dokážeme natiahnuť smerom k druhému človeku.
Žena, ktorá stratila hlas, hľadá cestu späť k jazyku
Hlavná hrdinka prichádza na hodiny starogréčtiny vo chvíli, keď nedokáže hovoriť. Jej mlčanie však nie je pokojným únikom od hlučného sveta.
V krátkom čase prišla o matku a zároveň o možnosť starať sa o svoje dieťa. Straty sa na seba nabaľujú a žena sa postupne vzďaľuje životu, ktorý dovtedy poznala.
Práve preto začne pôsobiť starogréčtina oveľa zaujímavejšie než iba ako nezvyčajný predmet kurzu. Keď prestane fungovať jazyk, ktorým ste celý život pomenúvali svet, možno dáva zmysel začať od úplného začiatku.
Učiť sa nový jazyk znamená prijať nové slová, nové pravidlá a nový spôsob skladania myšlienok. Pre ženu, ktorá stratila vlastný hlas, sa tak gréčtina stáva pokusom znovu nadviazať kontakt s niečím, od čoho sa odpojila.
Nie je to zázračná terapia ani jednoduchá cesta späť. Han Kang nič také svojim postavám nesľubuje.
Jej učiteľ postupne prichádza o zrak
Muž, ktorý starogréčtinu vyučuje, čelí úplne inej strate. Vyrastal medzi Kóreou a Nemeckom, pohybuje sa medzi dvoma jazykmi a kultúrami a zároveň vie, že jeho zrak sa postupne zhoršuje.
Han Kang tak proti sebe postavila dve postavy, ktorých skúsenosti sa navzájom zvláštnym spôsobom zrkadlia. Ona nemôže hovoriť, on čoskoro možno nebude môcť vidieť.
Obaja postupne prichádzajú o niečo, čo väčšina ľudí považuje za úplne samozrejmú súčasť každého dňa. A predsa sa práve cez svoje obmedzenia začínajú približovať.
Ich spojenie nepôsobí ako klasický romantický príbeh, v ktorom jeden človek prichádza zachrániť druhého. Oveľa dôležitejšia je samotná prítomnosť niekoho, kto rozumie tomu, aké je to strácať niečo podstatné.
Han Kang svojich hrdinov neľutuje. Dovoľuje im byť smutnými, nahnevanými, neistými aj unavenými bez toho, aby ich okamžite tlačila k uzdraveniu.
Starogréčtina nie je iba kulisou príbehu
Práve jazyk patrí k najzaujímavejším témam knihy Hodiny gréčtiny. Obe hlavné postavy k nemu majú komplikovaný vzťah a kurz starého jazyka sa stáva miestom, kde sa ich príbehy začnú prepájať.
Pre ženu predstavuje nový jazyk pokus dostať sa späť k slovám. Pre jej učiteľa je jazyk súčasťou celoživotného pohybu medzi kultúrami, prostrediami a identitami.
Román zároveň pripomína zvláštny paradox komunikácie. Človek môže poznať tisíce slov a napriek tomu nemusí byť schopný vysloviť jedinú vetu, na ktorej mu skutočne záleží.
A niekedy funguje opačný princíp. Dotyk, pohľad alebo obyčajná prítomnosť druhého človeka môže povedať viac než dlhý rozhovor.
Práve preto stretnutie týchto dvoch postáv na hodine jazyka nepôsobí náhodne. Han Kang využíva starogréčtinu ako priestor, cez ktorý môže rozmýšľať nad tým, čo vlastne znamená hovoriť, počúvať a rozumieť.
Han Kang necháva svoje postavy existovať bez jednoduchých riešení
Na Hodinách gréčtiny je silné aj to, čo sa v nich nestane. Postavy nie sú predstavené ako zlomení ľudia, ktorým stačí stretnúť správneho človeka a všetko v ich živote sa napraví.
Ich bolesť zostáva súčasťou ich skúsenosti. Blízkosť druhého človeka ju nevymaže, môže však vytvoriť priestor, v ktorom už na ňu nemusia byť úplne sami.
Han Kang svojich protagonistov pozoruje s odstupom, no zároveň s výraznou citlivosťou. Nenúti ich hovoriť viac, než dokážu, ani cítiť to, čo by od nich čitateľ možno očakával.
Vzťah medzi nimi preto vzniká pomaly a často práve v okamihoch, keď sa zdanlivo nič veľké nedeje. Postupne prestáva byť najdôležitejšie, čo si dokážu navzájom povedať.
Stačí, že tam jeden pre druhého sú.
Hodiny gréčtiny dostali po Nobelovej cene nový život
Román Hodiny gréčtiny vyšiel v Južnej Kórei už v roku 2011. Výraznejšiu medzinárodnú pozornosť si tvorba Han Kang získavala postupne a ďalšia veľká vlna záujmu prišla po tom, čo autorka získala Nobelovu cenu za literatúru za rok 2024.
Práve Hodiny gréčtiny dobre ukazujú, prečo môže jej próza pôsobiť tak intenzívne aj bez veľkého množstva dramatických udalostí. Han Kang dokáže preniesť pozornosť na vnútorný svet človeka a na veci, ktoré sa často odohrávajú bez jediného vysloveného slova.
Knihu možno čítať ako príbeh dvoch osamelých ľudí, ale rovnako aj ako úvahu o možnostiach a hraniciach jazyka. Čo všetko dokážu slová zachytiť a čo už musí zostať mimo nich?
Hodiny gréčtiny na túto otázku neponúkajú jednoduchú odpoveď. Možno ju ani nepotrebujú.
Niekedy totiž nemusíme nájsť dokonale presné slovo. Niekedy úplne stačí, že na druhej strane ticha zostane niekto, kto neodíde.
