Existujú knihy, ktoré neponúkajú len silný príbeh, ale aj pocit, že sa počas čítania pozeráme hlbšie do seba. Presne tak pôsobí Kontakt od Carla Sagana, román, ktorý spája vedeckú presnosť, napätie aj prekvapivo intímnu reflexiu o tom, čo by s nami urobilo stretnutie s niečím, čo presahuje náš svet.

Na prvý pohľad ide o príbeh o hľadaní mimozemského signálu. V skutočnosti je to však aj román o dôvere vo vedu, o hraniciach poznania a o tom, čo sa stane, keď sa človek ocitne tvárou v tvár niečomu, čo otrasie všetkým, čomu dovtedy veril.

Hlavnou postavou je Eleanor Ellie Arrowayová, brilantná astronómka, ktorá zasvätila život hľadaniu inteligentného života vo vesmíre. Už od detstva je jasné, že nejde o obyčajnú hrdinku, ale o ženu, ktorá potrebuje veciam rozumieť do hĺbky a nič neprijíma len preto, že je to napísané v učebnici.

Práve tento detail robí Ellie takou presvedčivou. Carl Sagan ju vykresľuje ako vedkyňu telom aj dušou, ako človeka, ktorého nevedie túžba po senzácii, ale po pravde.

Po doktoráte sa stáva riaditeľkou projektu Argus v Novom Mexiku, obrovského systému rádioteleskopov zameraného na hľadanie mimozemskej inteligencie. Roky plynú, výsledky neprichádzajú a okolie začína byť čoraz skeptickejšie.

Sagan veľmi presne zachytáva atmosféru vedeckého sveta, v ktorom sa idealizmus stretáva s financiami, pochybnosťami aj verejným nepochopením. Projekt SETI v jeho podaní nepôsobí romanticky, ale realisticky, čo celému románu dodáva silu.

A potom príde moment, na ktorý Ellie čakala celý život. Z hviezdy Vega, vzdialenej 26 svetelných rokov, dorazí signál, ktorý nemožno vysvetliť náhodou ani známymi prírodnými javmi.

Najprv sa objavia prvočísla. Potom nasleduje retransmisia Hitlerovho prejavu z olympiády v roku 1936, teda jedného z prvých televíznych signálov, ktoré opustili Zem.

Práve tu je Kontakt najpôsobivejší. Sagan nevytvára lacný efekt, ale buduje napätie cez detaily, overovanie, pochybnosti a metodický postup vedcov, ktorí musia krok po kroku vylúčiť všetko, čo by mohlo mať prirodzené vysvetlenie.

Dialógy z riadiacej miestnosti pôsobia presvedčivo a technické pasáže majú vnútornú logiku, ktorá nezaťažuje, ale vtiahne. Autor veľmi dobre vie, že skutočné napätie nevzniká z kriku, ale z okamihu, keď sa racionálny svet začne otriasať pod váhou dôkazov.

Keď sa ukáže, že signál obsahuje aj tisíce strán technických plánov, príbeh sa posunie ešte ďalej. Nejde o útok ani výhražku, ale o návrh stroja, ktorý by mohol ľuďom umožniť cestu vesmírom.

A práve vtedy sa z vedeckého objavu stáva globálna udalosť. Do hry vstupuje politika, mocenské záujmy, médiá aj náboženské autority, ktoré sa snažia pochopiť, čo takýto kontakt znamená pre svet aj pre samotnú predstavu o človeku.

Sagan tu ukazuje veľkú autorskú istotu. Chápe, že prvý kontakt s mimozemskou civilizáciou by nebol len triumfom vedy, ale aj otrasom, ktorý by zasiahol každú oblasť spoločnosti.

Silnou vrstvou románu je aj napätie medzi vedou a vierou. Ellie je postava, ktorá verí dôkazom, fyzikálnym zákonom a overiteľnosti, no postupne sa dostáva do situácie, v ktorej ani čistý racionalizmus nedáva všetky odpovede.

Práve v tomto je Kontakt oveľa hlbší, než sa môže na prvý pohľad zdať. Nie je to len príbeh o vesmíre, ale aj o tom, ako človek reaguje, keď sa jeho istoty stretnú s niečím, čo presahuje meranie, výpočty aj zaužívané predstavy.

Román vyšiel v roku 1985 a stal sa bestsellerom. V prvých dvoch rokoch sa predalo viac ako 1,7 milióna výtlačkov, čo len potvrdzuje, že Sagan dokázal spojiť náročnejšiu tému s čitateľskou príťažlivosťou.

Išlo o jediný plnohodnotný román Carla Sagana. Pôvodne bol zamýšľaný ako filmový scenár, na ktorom spolupracoval s Ann Druyanovou, no filmová verzia s Jodie Fosterovou vznikla až v roku 1997.

Postava Ellie Arrowayovej bola inšpirovaná vedkyňou Jill Tarterovou, známou svojou prácou v oblasti SETI. Na vedeckej stránke románu sa navyše podieľal aj fyzik Kip Thorne, čo vysvetľuje, prečo kniha pôsobí tak presne a premyslene.

Aj po rokoch zostáva Kontakt jedným z najuznávanejších diel hard sci fi. Je to román, ktorý nepotrebuje okázalosť ani efektné skratky, pretože jeho sila stojí na myšlienkach, atmosfére a presvedčivo napísaných postavách.

Veľkou devízou knihy je aj to, že napriek intelektuálnej náročnosti nepôsobí chladne. Sagan píše s rešpektom k vede, ale zároveň s citom pre ľudské emócie, pochybnosti a túžbu nájsť vo vesmíre aj v sebe nejaký zmysel.

Kontakt je preto knihou pre čitateľov, ktorí od sci fi očakávajú viac než len dej. Je to román o poznaní, samote, nádeji aj o tom, aké krehké a zároveň odvážne je ľudstvo vo chvíli, keď sa prvýkrát naozaj započúva do ticha vesmíru.

Preklad z anglického originálu Contact pripravila Martina Fedorová. A ak niekto ešte stále pochybuje, že Carl Sagan vedel písať nielen ako vedec, ale aj ako výborný rozprávač, práve Kontakt je tou knihou, ktorá ho o tom presvedčí.

Zdroj: Milan Buno