Kyberšikana medzi deťmi a mladými ľuďmi rastie a problém sa už dávno nekončí odchodom zo školy. Kým v roku 2024 pomáhajúce služby IPčka riešili kyberšikanu 2 406 krát, v roku 2025 zaznamenali 2 953 kontaktov súvisiacich s kyberšikanou.
Celkovo IPčko počas roka 2025 evidovalo 11 227 kontaktov v téme fenoménov internetu, pričom kyberšikana bola najčastejším problémom. Viac ako 60 percent týchto kontaktov pochádzalo od detí a mladých ľudí vo veku od 10 do 18 rokov.
S návratom do škôl sa preto neobnovuje iba vyučovanie a krúžky. Znova naplno fungujú triedne skupiny, spoločné chaty, sociálne siete a online komunikácia, v ktorej môže konflikt zo školskej chodby pokračovať ešte dlho po skončení vyučovania.
Kyberšikana zo školy môže pokračovať doma v telefóne
Urážlivé správy, zosmiešňujúce fotografie a videá, falošné profily, šírenie klebiet, vylučovanie zo skupinových chatov alebo zverejnenie súkromného obsahu bez súhlasu patria medzi formy, s ktorými sa môžu školáci stretnúť.
Online a offline svet už pre deti nie sú dve oddelené prostredia. Ľudia, ktorých stretávajú v triede, sú často tí istí spolužiaci, s ktorými popoludní komunikujú prostredníctvom sociálnych sietí, hier alebo skupinových chatov.
„Na rozdiel od tradičnej šikany môže mať online útok veľké publikum a obsah sa môže rýchlo šíriť ďalej. Deti by mali vedieť, čo kyberšikana znamená a že každú jej formu treba nahlásiť,“ upozorňuje Mária Krahulecová, spoluzakladateľka Qubit Conference®.
Stačí fotografia urobená počas prestávky a o niekoľko minút môže kolovať medzi desiatkami ľudí. Nevhodný komentár môže byť opakovane zdieľaný a to, čo začalo medzi dvoma spolužiakmi, môže sledovať celá trieda.
Do problému sa pritom nezapája iba človek, ktorý urážlivý obsah vytvoril. Ďalšie zdieľanie, komentovanie a podporovanie útoku môže jeho dosah ešte výraznejšie zväčšiť.
Aj preto je podľa Krahulecovej potrebné s deťmi hovoriť nielen o tom, ako sa pred kyberšikanou chrániť, ale aj o ich vlastnej zodpovednosti za správanie voči ostatným.
Ako spoznať, že dieťa môže byť obeťou kyberšikany
Dieťa nemusí rodičom povedať priamo, že sa niečo deje. Podľa psychológa a riaditeľa IPčka Mareka Madra sa problém často ukáže skôr prostredníctvom zmeny správania.
Varovaním môže byť napríklad to, že sa dieťa začne zatvárať do izby, prestane chcieť chodiť na obľúbené krúžky alebo sa začne vyhýbať škole. Nervózne môže reagovať aj pri používaní telefónu alebo pri každom novom upozornení.
Objaviť sa môžu tiež bolesti brucha, bolesti hlavy a ďalšie fyzické ťažkosti spojené so strachom zo školy. Rodičia by si mali všímať aj zmeny spánku, chuti do jedla alebo to, či dieťa o svojich kamarátoch hovorí rovnako ako predtým.
„Deti nám o kyberšikane a šikane ako takej povedia oveľa častejšie svojím správaním než slovami,“ vysvetľuje Marek Madro.
Jeden samostatný prejav ešte nemusí znamenať, že ide o kyberšikanu. Dôležitejšia je výraznejšia alebo dlhšie trvajúca zmena oproti bežnému správaniu dieťaťa.
Rodič by zároveň nemal automaticky reagovať kontrolou telefónu alebo výčitkami. Dôležité je zachovať dôveru a vytvoriť prostredie, v ktorom sa dieťa nebude báť priznať ani to, že samo urobilo chybu.
Keď dieťa mlčí, prvou reakciou nemá byť trest
Deti môžu problém zatajiť zo strachu, že rodič im vezme telefón, zakáže sociálne siete alebo začne situáciu okamžite riešiť spôsobom, ktorý ju ešte zhorší.
Pomôcť môže pokojné pomenovanie toho, čo si dospelý všimol. Namiesto vypočúvania môže povedať, že dieťa pôsobí posledné dni smutnejšie a že je pripravený počúvať, keď bude chcieť hovoriť.
Podľa Mareka Madra sa niektorým deťom jednoduchšie rozpráva pri činnosti, keď nemusia sedieť rodičovi priamo oproti. Môže to byť počas prechádzky, varenia alebo jazdy autom.
Prvý rozhovor pritom nemusí priniesť celý príbeh. Aj niekoľko viet môže byť začiatkom, ak dieťa zistí, že jeho priznanie neviedlo ku kriku, obviňovaniu alebo okamžitému trestu.
Najdôležitejšia môže byť práve prvá reakcia dospelého. Dieťa si z nej vytvorí predstavu, či sa za rodičom alebo inou dôveryhodnou osobou odváži prísť aj nabudúce.
Dôkazy o kyberšikane nemažte
Ak rodič zistí, že sa dieťa stalo obeťou kyberšikany, obsah by nemal okamžite odstrániť. Najskôr je vhodné uložiť správy, snímky obrazovky, fotografie, odkazy, používateľské mená a ďalšie informácie, ktoré dokazujú, čo sa stalo.
Až následne možno útočníka zablokovať a jeho správanie nahlásiť sociálnej sieti, komunikačnej službe alebo hernej platforme.
Ak sú do situácie zapojení spolužiaci alebo problém súvisí so školou, rodič by mal kontaktovať triedneho učiteľa, školského psychológa, ďalšieho člena podporného tímu alebo vedenie školy.
Škola by mala vedieť reagovať na zosmiešňovanie, vyhrážky, vydieranie aj zverejňovanie citlivého obsahu, najmä ak správanie medzi žiakmi ovplyvňuje ich fungovanie v triede.
Pri vážnych vyhrážkach, vydieraní alebo šírení intímnych materiálov už samotné zablokovanie používateľa nestačí. Potrebné je zachovať dôkazy a podľa okolností kontaktovať odbornú pomáhajúcu organizáciu alebo políciu.
10 rád, ako chrániť školákov pred kyberšikanou
1. Vysvetlite dieťaťu, čo kyberšikana znamená
Urážanie, zosmiešňovanie, vyhrážanie, úmyselné vylučovanie zo skupiny, vytváranie falošných profilov alebo zverejňovanie cudzej fotografie bez súhlasu nie sú nevinnou zábavou, ak druhému človeku ubližujú.
2. Naučte dieťa, že na útok nemusí odpovedať
Odplácanie rovnakým spôsobom môže situáciu ešte viac vyhrotiť. Bezpečnejšie je komunikáciu prerušiť a obrátiť sa na dôveryhodného dospelého.
3. Dôkazy nemažte
Pred zablokovaním útočníka uložte snímky obrazovky, správy, fotografie, odkazy, dátumy a používateľské mená. Neskôr môžu pomôcť škole, prevádzkovateľovi platformy alebo polícii.
4. Ukážte deťom blokovanie a nahlasovanie
Funkcie na zablokovanie používateľa a nahlásenie nevhodného obsahu ponúkajú sociálne siete, chatovacie aplikácie aj herné platformy. Dieťa by malo vedieť, kde ich nájde ešte skôr, než vznikne problém.
5. Dohodnite sa, komu sa môže dieťa zdôveriť
Nemusí to byť iba rodič. Pomôcť môže učiteľ, školský psychológ, vychovávateľ alebo iný dospelý, ktorému dieťa dôveruje.
6. Prvou reakciou rodiča nemá byť trest
Krik alebo okamžitý zákaz telefónu môže dieťa naučiť, že nabudúce je bezpečnejšie problém zatajiť. Najskôr treba zistiť, čo sa stalo, dieťa upokojiť a až potom rozhodovať o ďalšom postupe.
7. Ak sú zapojení spolužiaci, kontaktujte školu
Kyberšikana môže vzniknúť v škole a pokračovať doma alebo naopak. Triedny učiteľ a vedenie školy by mali o situácii vedieť, ak zasahuje vzťahy medzi žiakmi alebo fungovanie dieťaťa v triede.
8. Chráňte súkromie dieťaťa
Spoločne skontrolujte, kto môže vidieť jeho fotografie a príspevky, kto mu môže posielať správy a aké osobné údaje zverejňuje. Heslá by nemalo poskytovať ani najlepším kamarátom.
9. Učte deti nebyť tichými divákmi
Nezdieľať ponižujúce video, nepridávať posmešné komentáre a upozorniť dospelého je tiež forma pomoci. Aj diváci môžu rozhodnúť o tom, či sa útok zastaví alebo začne ďalej šíriť.
10. Vyhrážky a vydieranie riešte okamžite
Ak niekto dieťa vydiera, vyhráža sa mu, núti ho posielať fotografie alebo šíri jeho intímny obsah, situácia si vyžaduje okamžitú reakciu. Dôkazy treba zachovať a podľa závažnosti kontaktovať školu, odbornú pomoc alebo políciu.
Najdôležitejšie je, aby dieťa nezostalo s problémom samo
Technické nastavenia telefónu, blokovanie používateľov a nahlasovanie obsahu sú dôležité, no samy osebe kyberšikanu nevyriešia. Najväčšou ochranou zostáva vzťah, v ktorom dieťa vie, že sa môže dospelému zdôveriť bez strachu z okamžitého trestu.
Rastúce čísla IPčka ukazujú, že kyberšikana nie je okrajovým problémom školákov. V roku 2025 tvorila 2 953 z celkovo 11 227 kontaktov súvisiacich s fenoménmi internetu.
Dospelí preto nemusia poznať každú aplikáciu, ktorú ich deti používajú. Potrebujú však vedieť počúvať, všimnúť si zmenu správania a zasiahnuť skôr, než sa problém, ktorý začal jednou správou alebo fotografiou, rozrastie do situácie, ktorú už dieťa nedokáže zvládnuť samo.
