Známa britská autorka Gillian Harvey pozýva čitateľov a čitateľky na nezabudnuteľnú cestu do srdca francúzskeho Provensálska. Jej najnovší román Mesiac v Provence, ktorý práve vychádza v slovenskom preklade Niny Vlhovej pod značkou Lindeni, ponúka viac než len romantický príbeh – je to výprava za nádejou, uzdravením a vnútorným pokojom.
Kniha, ktorá podľa čitateľských recenzií „zamáva vašimi emóciami“, oslovuje predovšetkým ženy v strednom veku, no jej univerzálne posolstvo osloví každého, kto niekedy hľadal nový začiatok.
Príbeh sa sústreďuje na Nicky, vdovu, ktorej dospelé dcéry už žijú vlastné životy a ona sama čelí prázdnote. Do života jej však vstupuje výnimočná príležitosť – renovácia schátraného penziónu v slnečnom juhu Francúzska.
Ponuku dostane od svojej najlepšej priateľky Jenny, ktorej televízna relácia sa ocitla na pokraji krachu. A hoci sa zdá, že Nicky dostala šancu na reštart, nie je to ani zďaleka jednoduché. Rozpočet je smiešny, majiteľ penziónu nepríjemný a vlastné pochybnosti ju začínajú zožierať. Práve tu sa však začína proces jej vnútorného prerodu – spája sa láska k dizajnu, potreba nového zmyslu života a znovuobjavenie vlastnej hodnoty.
Keď priateľstvo lieči rany a učí nás odpúšťať
Hoci ústrednou témou románu je nový začiatok, významnú úlohu zohráva aj priateľstvo medzi Nicky a Jenny. Ich vzťah je realistický, s trhlinami, ktoré pozná každý, kto zažil dlhodobé priateľstvo.
Autorka výborne vykresľuje konflikty, ale aj silu úprimnosti a schopnosti odpúšťať. Ako píše Tracey Buchanan, Harvey ukazuje, že aj medzi najbližšími môžu nastať nepríjemné momenty, no práve ich prekonaním sa priateľstvo stáva pevnejším. Tento rozmer románu dodáva hĺbku a vytvára priestor na zamyslenie, ako často v živote zabúdame na to najdôležitejšie – ľudí okolo nás.
Postavy z mäsa a kostí, ktoré poznáme zo zrkadla vlastných emócií
Podľa blogerky Tiny Hartas z portálu TripFiction sú postavy v románe prekvapivo realistické. Ich slabosti, vnútorné pochybnosti a nedokonalosti sú zrkadlom života mnohých čitateliek. Hoci prostredie Provensálska pôsobí ako idylický raj, vnútorný svet hrdinov je plný rozporov, bolesti a nádeje.
Čitateľ má pocit, že s postavami sedí na terase provensálskeho penziónu, cíti levanduľu vo vzduchu a zároveň vníma ticho medzi riadkami ich nevyslovených obáv. Harvey sa darí vystavať emocionálne prepojenia, ktoré nie sú len ozdobou deja, ale nosným pilierom príbehu.
Miesto, ktoré lieči: Francúzsko ako útočisko pre zlomené srdcia
Nie je náhoda, že väčšina príbehov Gillian Harvey sa odohráva práve vo Francúzsku. Autorka tu žila dlhých štrnásť rokov a jej znalosť krajiny cítiť v každej vete. V románe Mesiac v Provence nejde len o krásne kulisy, ale o miesto, ktoré má silu liečiť.
Pre protagonistku Nicky je Provensálsko útočiskom, miestom prerodu a tichého uzmierenia sa s minulosťou. Harvey využíva francúzsku krajinu ako metaforu vnútornej premeny – od sucha smútku po kvitnúcu radosť. A práve tento kontrast robí z knihy nie len romantický príbeh, ale literárne objatie pre každého, kto niekedy hľadal nové smerovanie.
Kniha, ktorá zostane v srdci
Román Mesiac v Provence je výnimočný vo svojej jednoduchosti a pravdivosti. Nie je to príbeh plný dramatických zvratov, ale tichý tok života, ktorý nás núti zastaviť sa, nadýchnuť a položiť si otázky, ktoré sme možno dlho ignorovali.
V dobe, keď čelíme tlaku na výkon, perfektnosť a neustály pohyb, prináša Gillian Harvey príbeh, ktorý lieči. Kniha nás učí, že aj po najťažších stratách sa dá nájsť nový začiatok, ak si dovolíme otvoriť srdce, odpustiť a veriť, že šťastie je niekedy len o pár krokov ďalej – v nás samých.
