Striedanie letného a zimného času nie je len bežnou formalitou v kalendári. Má historické korene, ktoré siahajú až do vojnových čias, a jeho zavedenie malo veľmi praktické dôvody. Dnes je však táto prax pod čoraz väčšou kritikou. V článku sa pozrieme na to, od kedy platí letný a zimný čas, aké sú dôvody jeho zavedenia a ako sa situácia vyvíja v súčasnosti.
Historické pozadie zavedenia letného a zimného času
Myšlienka posunu času vznikla ešte v 18. storočí, keď Benjamin Franklin navrhol, že by sa dalo ušetriť na sviečkach, keby ľudia vstávali skôr. K reálnemu zavedeniu však došlo až počas prvej svetovej vojny, konkrétne v roku 1916 v Nemecku a Rakúsko-Uhorsku – čo znamená, že aj na našom území sa s týmto opatrením experimentovalo veľmi skoro.
Cieľom bolo ušetriť palivo a energiu počas vojnového obdobia. Tento model potom nasledovali ďalšie krajiny. Po vojne sa však od striedania času upustilo a opäť sa k nemu vrátili až počas druhej svetovej vojny. U nás sa sústavne začal používať letný čas od roku 1979, kedy sa zaviedol v rámci energetickej krízy. Od tohto obdobia sa dvakrát ročne posúva čas – na letný a zimný režim, pričom termíny sa postupne zjednotili v celej Európskej únii.
Prečo sa čas vôbec posúva?
Hlavnou myšlienkou zavedenia letného času bolo lepšie využitie denného svetla, najmä v jarných a letných mesiacoch, keď sú dni dlhšie. Posunutím hodín dopredu sa dosiahlo, že ľudia trávili viac aktívneho času pri dennom svetle, čo malo ušetriť elektrickú energiu a znížiť spotrebu osvetlenia.
Zimný čas – ktorý je v skutočnosti štandardný stredoeurópsky čas (SEČ) – sa vracia na jeseň, aby sme sa ráno neprebúdzali do úplnej tmy. Aj keď sa to môže zdať ako malý detail, zmeny v čase ovplyvňujú množstvo aspektov nášho života – od dopravy, cez zdravotný stav až po spánkové rytmy.
Presné termíny zmeny času a ich aktuálna platnosť
Na Slovensku – rovnako ako v celej Európskej únii – platí jednotný systém zmeny času. Letný čas sa začína poslednú marcovú nedeľu, keď sa hodiny posúvajú z 2:00 na 3:00, čím sa noc „skráti“. Zimný čas, teda návrat na štandardný stredoeurópsky čas, prichádza poslednú októbrovú nedeľu, keď sa čas posúva z 3:00 na 2:00 a noc sa tým pádom predĺži.
Knižné novinky 2025
Tieto termíny boli zavedené smernicou Európskej únie a dlhé roky sa nemenili. Diskusie o zrušení striedania času síce prebiehajú, ale doposiaľ nedošlo k jednoznačnému rozhodnutiu, ktoré by túto zmenu potvrdilo.
Diskusia o zrušení striedania času stále pokračuje
V posledných rokoch sa čoraz viac krajín a odborníkov prikláňa k názoru, že striedanie letného a zimného času by sa malo zrušiť. Mnohé štúdie poukazujú na to, že táto zmena môže negatívne vplývať na biologický rytmus človeka, najmä u detí, starších ľudí a u osôb so zdravotnými problémami.
Európsky parlament v roku 2019 dokonca odhlasoval návrh na zrušenie striedania času, pričom členské štáty si mali určiť, ktorý čas ponechajú – letný alebo štandardný. Napriek tomu sa krajiny zatiaľ na spoločnom postupe nedohodli, a tak každoročná zmena času na jar a na jeseň stále platí. Kedy dôjde k definitívnemu rozhodnutiu, zatiaľ nie je známe.
Časové posuny – súčasť nášho života alebo prežitok?
Aj keď zmena času môže pôsobiť ako samozrejmá súčasť nášho kalendára, čoraz viac ľudí sa zamýšľa, či je v dnešnej dobe ešte opodstatnená. S modernými technológiami a úspornými svietidlami už nehrá šetrenie svetlom takú významnú úlohu ako kedysi.
Navyše, každoročné posúvanie hodín spôsobuje nepríjemnosti v bežnom živote, od meškania vlakov, cez zmeny v pracovnom režime až po narušený spánok. Napriek tomu je zmena času stále platná a každý marec a október sa musíme prispôsobiť. Do budúcna však možno dôjde k spoločnému európskemu rozhodnutiu, ktoré túto rutinu definitívne ukončí.
Čas beží, zmeny zostávajú
Zatiaľ čo mnohí čakajú, kedy sa striedanie času konečne zruší, kalendár je neúprosný. Letný a zimný čas sú s nami už viac ako sto rokov a hoci sa dôvody ich zavedenia menili, myšlienka optimalizácie denného svetla ostáva rovnaká.
Ak bude niekedy rozhodnuté o jeho konci, pôjde o veľkú zmenu v každodennom živote miliónov Európanov. Do tej doby nám neostáva nič iné, než si každé jarné a jesenné ráno pripomenúť, že čas nie je len číslo na hodinkách, ale aj náš vnútorný rytmus.
