Rána sú chladnejšie, večer sa stmieva skôr a leto sa pomaly začína vytrácať. Podľa kalendára však na skutočný začiatok astronomickej jesene ešte chvíľu počkáme. Prvý jesenný deň v roku 2026 pripadne na stredu 23. septembra a astronomická jeseň sa na Slovensku začne presne o 2:05 ráno.
V tomto okamihu nastane jesenná rovnodennosť. Ide o presne vypočítateľný astronomický moment, keď Slnko pri svojom zdanlivom pohybe po oblohe prekročí nebeský rovník zo severnej na južnú pologuľu.
Pre nás na severnej pologuli sa tým definitívne skončí astronomické leto a začne jeseň. Na južnej pologuli sa v rovnakom okamihu začne jar.
Kedy presne sa začína jeseň 2026?
Astronomická jeseň sa v roku 2026 začne:
v stredu 23. septembra 2026 o 2:05 SELČ.
Rovnodennosť nastane celosvetovo v rovnakom okamihu, hoci miestny čas a v niektorých oblastiach dokonca aj dátum môžu byť odlišné. NASA uvádza okamih septembrovej rovnodennosti v roku 2026 na 23. septembra o 00:05 svetového času UTC. Na Slovensku bude v tom čase 2:05 ráno.
Od tejto chvíle budeme z astronomického hľadiska na jeseň.
Čo sa vlastne počas jesennej rovnodennosti stane?
Zem obieha okolo Slnka a zároveň je jej rotačná os naklonená približne o 23,4 stupňa. Práve tento sklon je jedným zo základných dôvodov striedania ročných období.
Počas leta je severná pologuľa viac naklonená smerom k Slnku, a preto máme dlhšie dni a kratšie noci. Postupne sa však situácia mení. Pri septembrovej rovnodennosti nastane okamih, keď stred Slnka prekročí rovinu zemského rovníka. Slnko sa následne pri svojom zdanlivom pohybe presúva na južnú časť oblohy.
Od tejto chvíle dostáva severná pologuľa postupne menej denného svetla a noci sa predlžujú.
Znamená rovnodennosť, že deň a noc budú mať presne 12 hodín?
Tu prichádza jedna z najzaujímavejších vecí spojených s prvým jesenným dňom. Slovo rovnodennosť zvádza k predstave, že deň bude mať presne 12 hodín a noc ďalších 12.
V skutočnosti to tak úplne nie je. Napríklad v Bratislave vyjde 23. septembra 2026 Slnko približne o 6:39 a zapadne približne o 18:47. Medzi východom a západom tak uplynie asi 12 hodín a 8 minút.
Prečo?
Jedným z dôvodov je spôsob, akým meriame východ a západ Slnka. Východ nastáva už vtedy, keď sa nad horizontom objaví horný okraj slnečného kotúča, a západ až v okamihu, keď jeho horný okraj zmizne.
Úlohu zohráva aj zemská atmosféra, ktorá slnečné lúče ohýba. Slnko preto môžeme vidieť nad horizontom ešte v čase, keď by podľa čisto geometrického výpočtu už bolo pod ním.
Deň a noc teda počas astronomickej rovnodennosti nemusia mať na minútu rovnakú dĺžku.
Po 23. septembri sa situácia obráti
Prvý jesenný deň zároveň prichádza v období, keď sa veľmi rýchlo skracuje čas medzi východom a západom Slnka. V Bratislave bude 23. septembra trvať deň približne 12 hodín a 8 minút. O deň neskôr už približne 12 hodín a 5 minút a 25. septembra len niečo vyše 12 hodín.
Okolo 26. septembra sa dĺžka času medzi východom a západom Slnka dostane pod 12 hodín. A trend bude pokračovať.
Slnko bude vychádzať čoraz neskôr a zapadať skôr, až sa dostaneme k najkratším dňom roka v decembri.
Prečo sa jeseň nezačína každý rok 23. septembra?
Prvý jesenný deň nemá pevný dátum ako Vianoce. Septembrová rovnodennosť môže pripadnúť na rôzne dni, najčastejšie na 22. alebo 23. septembra.
Dôvod súvisí s tým, že náš kalendár nemá úplne rovnakú dĺžku ako skutočný čas, ktorý Zem potrebuje na obeh okolo Slnka.
Kalendárny rok má 365 dní, zatiaľ čo astronomický rok je o niekoľko hodín dlhší. Rozdiel priebežne vyrovnávame priestupnými rokmi, no presný okamih rovnodennosti sa napriek tomu z roka na rok posúva.
Preto sa môže meniť nielen hodina, ale niekedy aj dátum začiatku astronomického ročného obdobia.
Meteorologická jeseň sa už pritom začala
Ak máte pocit, že jeseň začala už prvého septembra, ani vy sa nemýlite. Existujú totiž dva bežne používané spôsoby určovania ročných období.
Meteorologická jeseň sa začína 1. septembra a končí 30. novembra.
Meteorológovia používajú celé kalendárne mesiace, čo výrazne uľahčuje porovnávanie teplôt, zrážok a ďalších klimatických údajov medzi jednotlivými rokmi.
Astronomické ročné obdobia sa naopak riadia pohybom Zeme okolo Slnka a okamihmi rovnodenností a slnovratov.
Preto môžeme byť 10. septembra podľa meteorológov už na jeseň, zatiaľ čo astronomicky stále trvá leto.
Čaká nás takmer 90 dní astronomickej jesene
Jesennou rovnodennosťou sa začne cesta k ďalšiemu dôležitému astronomickému bodu roka – zimnému slnovratu. Astronomická jeseň 2026 začne 23. septembra a skončí 21. decembra 2026, keď nastane decembrový slnovrat a začne sa astronomická zima.
Jeseň 2026 bude trvať približne 89 dní a 21 hodín.
Potom sa stane niečo, na čo mnohí po týždňoch skorého stmievania netrpezlivo čakajú. Po zimnom slnovrate sa dni opäť začnú predlžovať.
Prvý jesenný deň nemusí vyzerať jesenne
A ešte jedna vec, na ktorú sa často zabúda. Astronomický začiatok jesene nehovorí nič o tom, aké bude 23. septembra počasie. Pokojne môže byť slnečno a teplo a teploty môžu pripomínať leto. Rovnako môže prísť chladný a daždivý deň.
Rovnodennosť nie je meteorologický jav ani okamih, keď sa zo dňa na deň zmení počasie. Je to astronomický bod na obežnej dráhe Zeme.
Príroda sa kalendárom neriadi a prechod medzi letom a jeseňou je postupný.
Streda 23. septembra bude symbolickou hranicou leta a jesene
Väčšina z nás okamih, keď sa to stane, prespí. V stredu 23. septembra 2026 o 2:05 ráno prekročí Slnko nebeský rovník a na severnej pologuli sa začne astronomická jeseň.
Žiadna náhla zmena oblohy. Žiadny okamžitý chlad. Listy nezačnú presne v tej chvíli padať zo stromov. Napriek tomu pôjde o veľmi konkrétnu hranicu v našom každoročnom putovaní okolo Slnka.
Leto 2026 sa skončí.
A pred nami budú kratšie dni, dlhšie večery a takmer tri mesiace astronomickej jesene.
