Prečo sú ľudia unavenejší než kedykoľvek predtým a nesúvisí to so spánkom

Spíme viac než generácie pred nami. Máme pohodlie, technológie, voľnočasové aktivity aj nástroje na oddych. A predsa sa čoraz viac ľudí cíti chronicky vyčerpaných.

Podľa psychológov a odborníkov na duševné zdravie už dnes únava zďaleka nesúvisí len s nedostatkom spánku. Ide o komplexný jav, ktorý má hlbšie príčiny – mentálne, emocionálne aj spoločenské.

Únava, ktorá sa nedá dospať

Odborníci rozlišujú medzi:

• fyzickou únavou (nedostatok spánku, choroba),
• a mentálnou únavou, ktorá pretrváva aj po oddychu.

Práve druhý typ je dnes najrozšírenejší. Psychológovia upozorňujú, že ide o stav, keď je nervový systém dlhodobo preťažený – aj bez extrémnych stresových situácií.

„Ľudia dnes nie sú unavení z práce samotnej, ale z neustálej mentálnej aktivity,“ upozorňujú odborníci na psychickú záťaž moderného života.

Neustála mentálna dostupnosť

Jedným z hlavných faktorov je nepretržitá dostupnosť. Mozog je v permanentnom režime očakávania:

• správy,
• e-maily,
• notifikácie,
• informácie zo sociálnych sietí.

Aj keď fyzicky oddychujeme, mentálne sme stále „zapnutí“. Psychológovia hovoria o stave latentného stresu – nie je intenzívny, ale je nepretržitý.

A práve ten vyčerpáva viac než krátkodobý tlak.

Informačné preťaženie ako nový normál

Ďalším faktorom je množstvo informácií, ktoré denne spracúvame. Mozog nebol evolučne pripravený na:

• neustále správy,
• negatívne globálne udalosti,
• porovnávanie sa s tisíckami ľudí online.

Odborníci upozorňujú, že kognitívna kapacita má svoje limity. Keď ich dlhodobo prekračujeme, telo reaguje únavou, apatiou a zníženou motiváciou.

Multitasking ničí energiu viac než dlhý pracovný deň

Mnohí ľudia majú pocit, že únava súvisí s množstvom povinností. Psychológovia však upozorňujú, že problémom nie je objem práce, ale spôsob, akým ju robíme.

Multitasking:

• zvyšuje mentálne napätie,
• znižuje schopnosť sústrediť sa,
• vedie k rýchlejšiemu vyčerpaniu mozgu.

„Mozog sa pri multitaskingu neprepína bez straty energie. Každé prepnutie má svoju cenu,“ vysvetľujú odborníci na kognitívnu psychológiu.

Emocionálna únava, o ktorej sa nehovorí

Ľudia dnes nesú aj emocionálnu záťaž, ktorú si často neuvedomujú:

• potreba byť neustále výkonný,
• tlak na sebarealizáciu,
• porovnávanie sa s ostatnými,
• snaha „mať všetko zvládnuté“.

Psychológovia upozorňujú, že potláčané emócie a dlhodobý tlak na seba samého vedú k tichej, hlbokej únave, ktorá sa navonok neprejavuje.

Prečo nepomáha ani dovolenka

Mnohí zažívajú frustráciu, keď sa po víkende či dovolenke necítia lepšie. Odborníci vysvetľujú, že krátkodobý oddych nedokáže kompenzovať dlhodobé preťaženie nervového systému. Ak sa človek vráti do rovnakého tempa, únava sa rýchlo vráti tiež.

Únava ako signál, nie slabosť

Psychológovia sa zhodujú, že chronická únava nie je zlyhanie jednotlivca. Je to signál, že spôsob, akým dnes žijeme, prekračuje prirodzené limity človeka.

„Telo a myseľ si vždy nájdu spôsob, ako upozorniť, že niečo nie je v rovnováhe. Únava je jedným z najčastejších varovaní,“ hovoria odborníci.

Prečo je dôležité brať ju vážne

Ignorovaná únava môže viesť k:

• úzkostiam,
• vyhoreniu,
• depresii,
• fyzickým ťažkostiam.

Čím dlhšie ju človek prehliada, tým náročnejší je návrat do rovnováhy.

Nie sme slabší. Svet je náročnejší

Záver odborníkov je pomerne jednoznačný: Ľudia dnes nie sú menej odolní než kedysi. Žijú však v prostredí, ktoré je neustále stimulujúce, rýchle a vyčerpávajúce.

A práve preto je únava jedným z najčastejších pocitov dnešnej doby – aj u tých, ktorí „robia všetko správne“.