Pamätáte si obývačky s veľkou mäkkou sedačkou, vitríny plné porcelánu, prútené košíky, drobnosti prinesené z dovoleniek a kuchyne, ktoré sa vôbec nesnažili pôsobiť dokonale? Ešte pred pár rokmi sme sa podobných interiérov zbavovali v mene minimalizmu. Teraz sa však ukazuje, že naše mamy možno vedeli o útulnom bývaní viac, než sme si mysleli.
Interiérové trendy sa opäť obracajú k deväťdesiatym rokom. Nejde však o doslovný návrat bytov, v ktorých sme vyrastali. Dizajnéri a milovníci bývania si z tejto dekády vyberajú najmä to, čo moderným interiérom začalo chýbať – pohodlie, osobnosť, spomienky a pocit, že v dome skutočne niekto žije.
Better Homes & Gardens upozorňuje, že ľudia, ktorí vyrastali v 90. rokoch, dnes čoraz častejšie hľadajú inšpiráciu práve v domovoch svojich mám. Dubové kuchyne, gingham, prútený nábytok a ďalšie nostalgické prvky už postupne prenikli späť do interiérov a ďalšie typické prvky tejto dekády ich podľa magazínu môžu nasledovať.
Prečo máme zrazu dosť dokonale béžových interiérov?
Posledné roky patrili minimalizmu. Biele steny, sivé sedačky, hladké kuchynské linky, minimum dekorácií a neskôr celé miestnosti zahalené do béžovej vytvárali dokonale zladené priestory, ktoré vyzerali nádherne na fotografii.
Lenže niekde po ceste sa z mnohých domov vytratila osobnosť.
Aj to sa dnes začína meniť. Ľudia chcú interiéry, ktoré rozprávajú ich vlastný príbeh. Starú vázu po babičke už nemusíme schovávať do skrine len preto, že neladí s konferenčným stolíkom. Knihy môžu zostať na poličke, keramika môže byť každá iná a predmet prinesený z dovolenky nemusí zapadnúť do presne určenej farebnej palety.
Domov už nemusí vyzerať ako hotel. A práve tu sa deväťdesiate roky vracajú do hry.
1. Obrovská sedačka, do ktorej sa môžete skutočne zvaliť
Jedným z najtypickejších kúskov obývačiek 90. rokov bola veľká mäkká sedačka. Nebola subtilná ani dokonale minimalistická. Mala byť predovšetkým pohodlná.
Často mala snímateľný poťah, ktorý sa dal vyprať, a v niektorých domácnostiach sa dokonca poťahy menili podľa ročného obdobia.
Presne tento princíp sa vracia.
Moderné verzie majú čistejšie línie, užšie podrúčky a menej volánov, základná myšlienka však zostáva rovnaká – sedačka nemá byť výstavným kusom nábytku, na ktorom sa bojíme sadnúť. Má byť miestom, kde sa večer schúli celá rodina.
Je to malá, ale podstatná zmena v tom, ako začíname premýšľať o bývaní. Komfort opäť dostáva prednosť pred dokonalosťou.
2. Toskánsko a francúzsky vidiek sú späť
Kto si pamätá interiéry 90. rokov, pravdepodobne si spomenie aj na fascináciu Európou.
Toskánske kuchyne, francúzske vidiecke obývačky a romantické anglické záhrady boli veľkou inšpiráciou. Teraz sa tento štýl vracia, ale v podstatne jemnejšej podobe.
Nemusíte maľovať kuchyňu na terakotovo ani lepiť na stenu bordúru s hroznom. Moderná interpretácia pracuje skôr s jednotlivými predmetmi – starým drevom, keramikou, mosadznými svietnikmi, ľanovými textíliami, kameninou či kúskom nábytku nájdeným na blšom trhu.
Výsledkom má byť miestnosť, ktorá vyzerá, akoby vznikala celé roky, nie počas jedného víkendu stráveného v nákupnom centre.
3. Rustic chic dostáva druhú šancu
Romantický vidiecky štýl bol v 90. rokoch všade. Kvety, drevo, pastelové farby a nábytok so známkami používania vytvárali mäkké a útulné interiéry.
Potom sme to s ním možno trochu prehnali.
Prišla éra umelo ošúchaného nábytku a množstva dekorácií, po ktorej sa dizajn obrátil presne opačným smerom – k jednoduchosti a minimalizmu.
Teraz sa rustic chic vracia, ale dospelejší.
Namiesto nového stolíka zámerne obrúseného brúsnym papierom siaha po skutočných starých predmetoch s prirodzenou patinou. Jemné kvetinové vzory kombinuje s jednoduchým nábytkom a namiesto celej romantickej miestnosti pridáva iba niekoľko nostalgických detailov.
Dokonca aj kvetinové tapety, ktoré sme kedysi tak vehementne strhávali zo stien, opäť získavajú svoje miesto.
4. Vystavujeme veci, ktoré máme radi
Minimalizmus nás roky učil predmety schovávať.
Deväťdesiate roky robili pravý opak.
Porcelánové taniere viseli na stenách, poháre boli vo vitríne, magnetky z dovoleniek na chladničke a na policiach stáli celé zbierky predmetov.
A zbieranie sa vracia spolu s rastúcou obľubou maximalizmu.
Neznamená to však zaplniť každú voľnú plochu. Rozdiel je v kurátorskom prístupe. Vystavte staré rodinné fotografie, keramiku, ktorú ste si priniesli z Talianska, zdedené poháre alebo knihy, ktoré skutočne čítate.
Interiér tak prestáva byť katalógom trendov a začína hovoriť niečo o človeku, ktorý v ňom býva.
5. Mušle už nemusia zostať v zásuvke
Spomínate si na kúpeľne s námorníckou tematikou?
Kotvy, lodičky a mušle patrili medzi obľúbené dekorácie deväťdesiatych rokov. Celá námornícka kúpeľňa sa zatiaľ vracať nemusí, mušle však dostávajú druhú šancu.
A tentoraz môžu pôsobiť prekvapivo elegantne.
Rám z mušlí okolo malého zrkadla, šperkovnica zdobená mušľami alebo jedna krásna veľká mušľa položená na poličke dokážu interiéru dodať charakter bez toho, aby vyzeral ako obchod so suvenírmi pri pláži.
Najkrajšie sú navyše predmety, ktoré majú vlastný príbeh – napríklad niečo prinesené z dovolenky alebo nájdené v starožitníctve.
6. Korytnačinový vzor sa presúva z okuliarov do domácnosti
Jeden z najprekvapivejších návratov možno poznáte skôr z módy.
Hnedo-jantárový korytnačinový vzor bol typický pre slnečné okuliare a vlasové doplnky, ale v 90. rokoch sa objavoval aj v domácnostiach – napríklad na sklenených miskách či pohároch.
Teraz sa vracia.
Veľmi dobre funguje na malých predmetoch, ako sú rámy fotografií, podnosy, vázy alebo dekoratívne sklo. Vďaka kombinácii medových, karamelových a tmavohnedých tónov zároveň zapadá do súčasného trendu teplejších interiérov.
A práve pri takýchto návratoch platí jednoduché pravidlo: nemusíte podľa jedného trendu zariadiť celú izbu. Niekedy stačí jeden detail.
7. Peter Rabbit sa vracia do detských izieb
Posledný trend je možno najnostalgickejší zo všetkých.
Generácia detí 90. rokov má dnes vlastné deti a spolu s ňou sa vracajú aj motívy, ktoré si pamätá zo svojho detstva.
Jedným z nich sú ilustrácie Beatrix Potter a jej slávny Peter Rabbit.
Jemné obrázky zvieratiek, pastelová modrá a zelená, zajačiky a klasický anglický vidiecky vzhľad sa znovu objavujú v detských izbách.
Nie je ťažké pochopiť prečo. Po rokoch výrazne tematických alebo dokonale neutrálnych detských izieb pôsobia staré ilustrácie mäkko, pokojne a nadčasovo.
Nejde o návrat do roku 1996
Najzaujímavejšie na celom trende je, že nikto nežiada, aby sme svoje domácnosti premenili na časovú kapsulu.
Nové deväťdesiatky si z minulosti vyberajú iba určité prvky a kombinujú ich so súčasným bývaním.
Veľká pohodlná sedačka môže stáť vedľa moderného stolíka. Starý mosadzný svietnik môže byť na jednoduchej kuchynskej linke. Romantická tapeta môže pokrývať iba jednu malú miestnosť a zbierka keramiky môže dostať jednu policu namiesto celej vitríny.
Výsledok nepôsobí staromódne. Práve naopak.
Najväčším trendom môže byť domov, ktorý vyzerá ako domov
Návrat deväťdesiatych rokov možno nie je len ďalším nekonečným kolobehom trendov.
Je reakciou na roky, počas ktorých sme sa snažili dosiahnuť dokonale čisté a dokonale zladené interiéry.
Aj aktuálne dáta naznačujú únavu z tohto smerovania. Celosivé interiéry, neutrálny minimalizmus aj kompletne biele kuchyne dnes patria medzi dizajnové trendy, ktoré vyvolávajú výrazne negatívne reakcie. Ľudia im vyčítajú najmä sterilitu, jednotvárnosť a nedostatok osobnosti.
A tak sa pomaly vracajú veci, ktorých sme sa kedysi zbavovali.
Farby. Vzory. Staré predmety. Pohodlné sedačky. Rodinné dedičstvo. Suveníry. Trochu nedokonalosti.
Možno sme totiž po rokoch dokonale naaranžovaných interiérov na sociálnych sieťach prišli na niečo, čo naše mamy vedeli už dávno.
Najkrajší domov nemusí vyzerať dokonale. Musí sa v ňom dobre žiť.
