Dlhé roky sa zmena času považovala za praktický nástroj na úsporu energie a lepšie využitie denného svetla. Pre mnohých však znamená každoročný stres, zdravotné komplikácie či rozvrat prirodzeného biorytmu. Európska únia už pred niekoľkými rokmi spustila proces, ktorý by mohol viesť k zrušeniu striedania zimného a letného času.
Na stole je stále niekoľko variantov a Slovensko sa nachádza medzi krajinami, ktoré čakajú na konečné rozhodnutie. Napriek tomu, že sa diskusia spustila už dávno, zatiaľ sa nič zásadné nezmenilo. Dnes sa však čoraz častejšie ozývajú názory, že konečný verdikt sa blíži.
Prečo sa zmena času zaviedla a aký mala pôvodne zmysel?
Zmena času bola pôvodne zavedená ako nástroj na šetrnejšie využitie denného svetla – najmä v období druhej svetovej vojny a neskôr počas ropných kríz v 70. rokoch minulého storočia. Letný čas mal pomôcť znížiť spotrebu energie, keďže večery boli dlhšie a teda sa menej svietilo. Tento argument však v súčasnosti stráca na váhe, pretože moderné technológie a zmenené pracovné návyky minimalizovali efekt takýchto úspor.
Navyše sa ukázalo, že zmena času má viac negatívnych dopadov na zdravie a pohodu ľudí, ako sa pôvodne predpokladalo. Chronobiológovia upozorňujú, že pravidelné narúšanie spánkového rytmu môže mať vážne dôsledky – od zníženej výkonnosti až po zvýšené riziko srdcových problémov.
Európsky návrh zrušiť zmenu času a čo to znamená pre Slovensko
V roku 2019 Európsky parlament podporil návrh na zrušenie striedania času v rámci celej EÚ. Podľa tohto návrhu si mal každý členský štát zvoliť, či ostane natrvalo pri letnom alebo zimnom čase. Pôvodný plán počítal s tým, že posledná zmena času sa uskutoční v roku 2021. No k tomu doteraz nedošlo.
Dôvodom je, že štáty sa nevedia dohodnúť, ktorý čas by bol najvhodnejší. Slovensko sa zatiaľ verejne nepriklonilo k žiadnej verzii a stále čaká na spoločné riešenie v rámci EÚ. Rezort hospodárstva, ktorý má túto agendu na starosti, tvrdí, že nechce prijímať rozhodnutie samostatne, aby nevznikli problémy prihraničným regiónom či firmám pôsobiacim v zahraničí.
Ako by zrušenie ovplyvnilo náš každodenný život?
Keby sa zmena času zrušila, ľudia by sa nemuseli každoročne prispôsobovať novému režimu. To by pomohlo najmä tým, ktorí citlivo reagujú na posun hodín – starším osobám, deťom alebo ľuďom s chronickými ochoreniami. Zároveň by to zjednodušilo plánovanie v doprave, logistike aj v medzinárodnom obchode.
Na druhej strane, stále prebieha odborná debata, či by sa mal zachovať trvalo letný alebo zimný čas. Letný čas by znamenal svetlejšie večery, ale tmavšie rána počas zimy. Zimný čas (ten „prirodzený“) by síce poskytol svetlejšie rána, no skorší západ slnka. Nie je to jednoduché rozhodnutie a každý variant má svoje pre a proti.
Blíži sa definitívny koniec zmeny času?
Aj keď sa môže zdať, že sa v otázke zrušenia zmeny času nič nedeje, v zákulisí EÚ pokračujú rokovania. Viaceré krajiny, ako napríklad Fínsko alebo Poľsko, už verejne vyjadrili záujem zmenu času ukončiť. Európska komisia však stále čaká na jednotnú dohodu medzi členskými štátmi.
Kým sa tak nestane, bude sa na Slovensku pokračovať v striedaní letného a zimného času dvakrát do roka. Najbližšia zmena nás čaká v noci zo soboty na nedeľu 30. marca 2025, keď sa ručičky posunú o hodinu dopredu. Či to bude poslednýkrát, ostáva zatiaľ otázne – no signály z Európy naznačujú, že rozhodnutie sa môže zrodiť už v najbližších rokoch.
Čo nás ešte čaká?
Ak by sa konečný koniec striedania času naozaj uskutočnil, išlo by o jednu z najviditeľnejších zmien v každodennom rytme Európanov za posledné desaťročia. Pre Slovensko to znamená nutnosť prijať jasné stanovisko, ktoré bude v súlade s našimi hospodárskymi, sociálnymi aj geografickými špecifikami. Dovtedy nám nezostáva nič iné, len sa opäť pripraviť na tradičné jarné posunutie hodín. A možno, len možno, to bude naposledy.
