Svetový deň rozhlasu

Rozhlas dokáže spájať informácie, rozhovor, hudbu aj rozprávanie bez obrazu. Poslucháč si pri tom vytvára vlastnú predstavu situácie. Tento deň ponúka priestor všimnúť si aj tvorivú prácu moderátorov, reportérov, autorov, zvukových pracovníkov a ďalších ľudí za výsledným vysielaním.

Deň vyhlásili členské štáty UNESCO v roku 2011 a v roku 2012 ho prijalo Valné zhromaždenie OSN. Pripomína sa každoročne 13. februára. Pri dnešnom počúvaní má význam aj dôvera: odlíšiť správu, komentár a umelecký program a poznať pôvod aj dátum záznamu.

V rodine alebo triede možno porovnať dve krátke zvukové ukážky a pýtať sa, čo v nich vytvára atmosféru, odkiaľ poznáme hovoriaceho a ktoré tvrdenie sa dá ďalej overiť. Vlastná krátka zvuková správa môže ukázať, koľko práce je v zrozumiteľnej otázke a presnom vyjadrení.

Skúste nahrať polminútovú správu o udalosti doma alebo v škole. Nech zaznie, čo sa stalo, kde a kedy; ďalší poslucháč potom povie, čo pochopil a na čo by sa ešte opýtal. Úprava vlastnej nahrávky môže názorne ukázať, prečo záleží na poradí informácií a zrozumiteľnej vete.

Deň vyhlásený UNESCO a prijatý Valným zhromaždením OSN; pevný dátum, nie potvrdenie ročnej témy či konkrétnej relácie. Samotný významný deň nevytvára nárok na pracovné alebo školské voľno; nedeľa, iný sviatok a konkrétny program sa posudzujú samostatne.