Matej

Pranostika pokračuje slovami, že ak Matej ľady nenájde, tak ich narobí. Obraz má teda aj druhú stranu: koncom februára sa očakával odmäk, no zima sa mohla znova pripomenúť. Výrok zachytáva premenlivosť tohto obdobia a ľahko sa pamätá vďaka menu aj rytmu. Nie je presným určením počasia na 24. februára.

Februárový Matej patrí k historickému ľudovému kalendáru. V súčasnej slovenskej rímskokatolíckej tabuľke je apoštol Matej uvedený 14. mája. Pri starých pranostikách a hospodárskych zvykoch preto dáva zmysel ponechať februárový dátum a zároveň vedieť, prečo pri hľadaní cirkevného termínu nájdete iný deň.

K Matejovi sa v starších záznamoch viazali aj pracovné zákazy a obavy začínať niektoré činnosti. Sú súčasťou dobového zvykoslovia: ukazujú, že ľudia nepripisovali všetkým dňom rovnaký význam. Pri dnešnom pripomenutí možno túto predstavu skúmať ako históriu každodenného života, bez preberania povery, že bežná práca v daný dátum spôsobí neúspech.

Matej môže byť prvým bodom malého prehľadu jarných ľudových termínov. Po 24. februári nasleduje Gregor 12. marca a Jozef 19. marca, ku ktorým sa tiež viažu vlastné zvyky. Spoločným pohľadom uvidíte, že tradičný rok mal viacero medzníkov očakávanej zmeny, nie iba jediný deň, keď sa mala zima náhle skončiť.

Historický februárový ľudový termín; súčasný pevný cirkevný odkaz apoštola Mateja je odlišný.